Teach Me To Love...Again {2nd series}

98. časť ...Slabé chvíle

Do nosa mi ihneď vbila vôňa kávy tak, ako vždy, keď tu vstúpim. Zavrela som za sebou dvere a porozhliadla som sa po kaviarni, či tu Harry je. Až keď som uvidela tmavé kučery, moje srdce zastavilo. Nevidel ma. Robil niečo na svojom mobile a tým mi dal časi, aby som sa trochu upokojila. Zhlboka som sa nadýchla a pomalými krokmi som sa približovala. Nozaj som z tochto stretnutia bola celá nesvoja a nevedela som, čo mám od toho všetkého čakať.

Môj dych bol ťažší a bolo mi viac horúco, keď som sa k nemu blížila. Bola som rada, že si ma ešte stále nevšimol, pretože som nechcela, aby videl, moje obavy.

"Ahoj." povedala som slabým hlasom, keď som stála už pri boxe. Jeho kráske oči sa odtrhli od mobilu a zabodli sa do mňa. Pod jeho prenikavím pohľadom som sa trochu striasla, no nenechala som sa vyviesť z miery. Chvíĺku na mňa bez dychu hľadel a potom mierne zatriasol hlavou a postavil sa.

"A-Ahoj. Ehm.. sadni si." rukou mi ukázal na prázdne miesto oproti nemu a ja som iba mlčky prikývla. Vyzliekla som si kabát a tak ako som čakala, Harryho oči ihneď zaleteli na moje brucho a na tvári sa mu objavil menší úsmev. Zahrialo ma to pri srdci.

Posadila som sa a mlčky som naňho hĺadela. Nevedela som, čo mám povedať a on pravdepodobne tiež nie.

"tehotenstvo ti pristane Sam." povedal nakoniec a jeden kútik úst sa mu zodvihol. Zahanbene som sa usmiala a sklopila som zrak. Znova som sa cítila tak skvelo, keď som bola v jeho prítomnosti.

"Ďakujem." Vedela som, že sa určite červenám, preto som nechala moje vlasy, nech mi padajú do tváre.

"Ako sa cítiš?" Spýtal sa a ja som sa zadívala do jeho tváre.

"Ako tehotná." krátko som sa zasmiala a on tiež. Bolo príjemné zase počuť jeho hlas a cítiť jeho vôňu, aj keď nás delil stôl medzi nami.

"Mrzí ma, čo sa stalo." náhla zmena témi ma zarazila. "Mrzí ma, že som nás rozdelil." hovoril vážnym hlasom. Musela som privrieť oči, aby som slzám zabránila výsť na povrch.

"Asi to tak malo byť." povedala som zťažka a sklopila som pohľad. Vedela som, že všetko čo mi vychádza z úst sú samé nezmysli. Nezmysli, ktorým som sa pokúšala veriť, no moje srdce sa len tak oklamať nedalo.

Zostalo medzi nami ticho. Ja som sa utápala v myšlienkach nad tým, ako mi veľmi Harry chýba. A nad čím rozmýšľal Harry..To naozaj netuším.

"Môžem sa ho..dotknúť?" ozval sa zrazu a ja som sa naňho prekvapene pozrela.

"Čo?" spýtala som sa prekvapene, no on mi neodpovedal. Zodvihol sa a prisunul sa vedľa mňa. Jeho ruka zašla pod stôl a opatrne sa dotkla môjo brucha. Prekvapene som vydýchla a na pár sekúnd som privrela oči.

"Chýbate mi." šepol a pozrel mi do očí.

"Harry..." povedala som s povzdychom a radšej som pohľad odvrátila.

"Ja viem, prepáč." povedal, no ruku neodtiahol. Práveže s ňou začal pomaly hábať a na bruchu mi vytváram vzorce. Sledovala som ho, ako si obzerá moju tvár až mu oči zaleteli k môjmu krku. Na jeho tvári sa vyčaril úsmev, čo ma potešilo.

"Ešte ho máš?" spýtal sa a bruškami prstou sa jemne dotkol môjho prívesku, na ktorom bolo to naše slávne S&H.

"Áno." prikývla som a on sa na mňa usmial.

Harry

Nemohol som uveriť tomu, že tu s ňou sedím a opäť hladím jej vypuknuté bruško. Prišlo mi to tak dávno, keď som sa jej naposledy dotýkal. Nemohol som nejako spracovať ten fakt, že aj keď tu s ňou sedím, hladím na ňu, rozprávam sa s ňou, aj tak nie je moja. Už nie je moja. Spackal som to na plnej čiare. No následky su podľa mňa až moc kruté.