Teach Me To Love...Again {2nd series}

91. časť ...Ver mi!

Sam

Hľadela som do bieleho stropu a hlavou sa mi preháňali myšlienky všeho druhu. Znova som sa cítila ako pred pár mesiacmi, keď som tu ležala a bola som mimo. Príde mi to tak dávo, keď som Harryho nechcela ani vidieť a teraz ho milujem. Mohlo to byť pred pár mesiacmi, no mne to príde ako dlhé roky. Čo všetko sa od tej doby stalo. No najviac ma mrzela hádka s Harrym. Netuším, ako na tom teraz sme. Či to tým, že spolu končíme myslel vázne alebo nie. A druha vec ktorá ma trápila bola, či som nejak neublížila dieťatku. Som hore už zhruba hodinu a nikto sa tu neobjavil a ja mam naozaj strach. Je pravda že som ho nechcela, no nedala by som naňho dopustiť. Nedokázala by som mu ublížiť.  

Mierne som sa usmiala, keď som si rukou prešla na ešte stále ploché brucho a premýšľala som, ako budem vyzerať s bruškom. Pravdepodobne to bude dosť komické. Ja s bruchom. Naozaj si to neviem ani predstaviť.

Mierne som sa strhla, keď som počula otvorenie dverí. Pootočila som hlavu, aby som videla na osobu, ktorá vošla. Moje srdce sa prudko rozbúchalo, keď som vo dverách uvidela kučeravého chlapca. Môjho Harryho.

"Ahoj." povedal s malým úsmevom na jeho tvári.

"Ahoj." tiež som sa pokúsila o úsmev a očami som ho sledovala, ako si zobral stoličku, ktorá bola pri dverách a položil ju vedľa postele. Posadil sa na ňu a jeho zelené kukadlá upriamil na mňa.

"Ako ti je?" spýtal sa a nervózne sa hral s prsteňom na svojom prste. Jeho oči odomňa neodtrhol.

"Bolo mi aj lepšie." slabo som sa usmiala, no on sa tváril vážne. Zostalo medzi nami ticho. Ja som hladela do jeho tváre a on na svoje ruky.

"Myslel si to naozaj s tým, že je koniec?" spýtala som sa a on na mňa strelil pohľadom. Pokrútil hlavou a to spôsobilo, že mu do očí padli jeho gaštanové vlasy. Mala som nutkanie sa ich chytiť a odhrnuť mu ich z čela, no neurobila som to.

"Nedokázal by som to ukončiť. Milujem ťa." hovoril stále vážne a iba na mňa hľadel.

"Prepáč, že som na teba kričal. Mala si pravdu, nemal by som som sa do teba tak starať a držať ťa doma. Zrejme je to otravné." jeden kútik úst sa mu vyzdvihol hore, čo ma prinútilo usmiať.

"To máš pravdu." povedala som s úsmevom. "Prečo máš o mňa taký strach?"

"Jednoducho... Ja..nebavme sa o tom teraz, dobre? Milujem ťa a chcem aby si bola v bezpečí." povedal chrapľavým hlasom.

"Tiež ťa milujem." povedala som a jemu sa konečne na tvári vytvorili jamky. Chytil moju ruku do tej jeho a jemne ma pobozkal na jej chrbát. Úžasnuto som sa naňho pozerala. Odtiahol sa a znova sa zatváril vážne. Nepokojne som sa zavrtela na posteli.

"Dozvedel som sa..jednu vec, ktorá ma dá sa povedať dosť prekvapila." povedal a pozrel sa na mňa.

"Akú?" mierne som sa zamračila.

"Prečo si mi nepovedala, že si tehotná?" spýtal sa a ja som na pár sekund zadržala dych. Ani som si neuvedomovala, že nedýcham. Moje oči boli široko roztvorené. Bude nahnevaný.

"Ja..chcela som ti to povedať." vydýchla som a on sa zamračil. Postavil sa a prstami si prešiel po vlasoch.

"A kedy?" povedal nepokojným hlasom.

"Dnes." šepla som a pokúsila som sa posadiť. Trochu sa mi zatočila hlava, no zvládla som to. Sledovala som ho, ako naštvane chodí po izbe.

"Netešíš sa?" spýtala som sa sklamane a on sa na mňa okamžite pozrel. Rýchlim krokom prešiel ku mne a sadol si na posteľ tesne vedľa mňa.