Teach Me To Love...Again {2nd series}

95. časť ...Buď poslušná a pobozkaj ma!

"Tak ma počúvaj. Budeš robiť, čo ti poviem, inak ty aj ten parchant neprežijete, rozumieš?" Zavrčal a ja som iba rýchlo prikývla.

"Tak fajn. Prvá vec, čo spravíš bude, že sa prestaneš stretávať so Stylesom." Povedal a ja som sa zamračila. Bolo z neho cítiť alkohol, no nevyzeral moc opitý.

"Ale.." chcela som prostestovať, no ihneď som zmĺkla, keď sa pištoľ opäť dotkla môjho brucha.

"Povedal som niečo. Takže, čo spravíš?" Iba sa mi to zdá, alebo sa naozaj vyžíva v tom, čo robí. Celá som sa nekontrolovateľne triasla, no musela som ho poslúchnuť. Bála som sa.

"Nebudem sa stretávať so Stylesom." Povedala som ťažko a on sa usmial.

"Výborne. Vidíš, vieš byť aj dobrá, keď chceš. A nikomu sa nič nestane." Povedal s úsmevom a zbraň schoval. Viditeľne som si vydýchla ale aj tak som sa ho stále bála. Takto som ho nikdy nepoznala.

"Ďalšia vec bude, že sa presťahuješ ku mne, dobre? Potrebujem ťa mať stále pod kontrolou. Pri tomto som sa vlastne dostal k ďalšej veci. Povieš im, že sme spolu." Povedal s úsmevom a ja som doširoka otvorila oči. Ak som si niekedy myslela, že je psychopat, teraz ma v tom utvrdil.

"Prečo toto robíš Ryan?" Spýtala som sa pomedzi slzy.

"prečo? Pretože ty patríš jednoducho ku mne Samantha. Ale ty si to neuvedomuješ. Musíme to jednoducho zrealizovať takto. Inak to nejde, láska." Hánkami mi prešiel po líci. Silno som zatínala sánku pod jeho dotykom.

"A čo sa týka toho decka... Môžeme si ho nechať." povedal pokojne, no ja som bola totálne vystresovaná. V živote som sa neocitla v takejto situácií a nevedela som, čo mám robiť.

"Dobre, myslím, že to je všetko. Pôjdem." Povedal a o krok ustúpil. Konečne som sa poriadne nadýchla a privrela som oči. No on sa znova ku mne nahol a medzi prsty uchopil silno moju sánku. Silno pritlačil jeho pery o tie moje. Nepripadalo mi to vôbec ako bozk. Jeho pery boli tvrdé a suché a celé to malo efekt, akoby sa ma jednoducho dotkol. Odtiahol sa odomňa a ja som sa znechutene zatvárila.

"Prídem po teba zajtra večer. Dúfam, že to za ten čas všetko vybevíš." Žmurkol na mňa ešte pred tým, než sa jeho telo pohlo a kráčal z uličky preč. Už už som chcela z tejto hrôzostrašnej uličky vybehnúť, no on sa ešte otočil.

"A ešte niečo. Ak o tom niekomu povieš, vieš čo sa stane. A nemusíš na to doplatiť ty, ale tvoje dieťa." Slizko sa usmial a konečne jeho osoba zmizla z môjho dohľadu. Zrýchlene som dýchala a celá som sa triasla. Moje telo ovládly vzliky, keď som rýchlo kráčala po ulici smerom domov. Čo mám robiť? Čo do pekla mám robiť?

Harry

O pár dní

Už nemôžem. Nemôžem takto pokračovať. Sam tu nie je. Nie je pri mne. Je v našom byte, do ktorého ma nechce pustiť. Nechce ma pustiť k nej. Pred dverami som si našiel iba tašku niektorých mojich vecí a nič viac. Nie je ochotná sa so mnou baviť. Viem že som to posral, no toto preháňa. Čaká moje dieťa a nemôže ma od neho držať! Nemôže ma držať od nej!

Jediná vec, ktorá ma ukľudňuje je to, že viem, kde sa nachádza. To že je v našom byte je jediná bariera, ktorá ma drží, aby som nevivádzal ako nejaký šialenec. No je to ťažké. Neznesiem ten pocit, že nie je pri mne. A ešte k tmu, keď je v tomto stave. Čo ak má nevoľnosti? Čo ak potrebuje masáž, alebo aby som jej navaril? Jednoducho musím byť s ňou. Celý týždeň dúfam, že si to konečnie nejako usporiada a odpustí mi. Hlavne teraz, keď musíme byť spolu. No neviem, koľko mám ešte čakať.