Teach Me To Love...Again {2nd series}

77. časť ...Sam and Harry, Forever

Harry

Povzdychol som si a retiazku som si strčil do zadného vrecka nohavíc. Naposledy som sa obzrel po izbe, či som niečo nezabudol a vyšiel som von. Dúfam že sa jej program, čo som vymyslel bude páčiť. Mám v pláne ju zobrať na výhliadkovú plochu, kde som ju raz zobral a odvtedy to bolo naše miesto. Chodili sme tam skoro stále, keď sme mali chuť sa pozrieť na krásny západ slnka alebo večerný Londýn. Pamätám is, že prvý krát som ju tam vzal, keď mi našla v mobile tie blbé správy od Rose a hádali sme sa. Keď si spomeniem na tie naše nezmyselné hádky, je mi nanič. Strácali sme čas, ktorý sme strávili spolu  tým, že sme sa zakladali hádky na úplných banalitách, a teraz to lutujem. 

Možno niekde v hĺbke duše dúfam, že keď ju budem brať na miesta, kde chodila, ktoré mala rada, možno si spomenie. Možno si spomenie aspoň na mňa. Nemám čo iné robiť. Musím jedine dúfať. Pretože verím, že ona si spomenie a bude všetko zase ako predtým. Zase sa vrátime do nášho bytu a budeme spolu. 

Pomaly som zišiel po schodoch dole a zobral som si kľúče od auta. 

"Kam ju berieš?" prihrnul sa ku mne Niall a ja som sa slabo usmial.

"Niekam na večeru a potom na naše miesto." povedal som nadšene na jeden nádych. Tešil som sa a neskutočne. 

"Čo keď vás uvidia novinári?" spýtal sa a ja som naňho stretli pohľadom. Ak mám pravdu povedať, nad týmto som vôbec nepremýšľal. 

"Neviem. Snáď to pochopí." povedal som tichým hlasom a vtedy som zazrel baby, ako nadšene utekajú dole schodmi. 

"Už ide." zvýskla Danielle nadšene a ja som nadvihol obočie. Moje oči zamierili na schodi, kde som ju uvidel. Moje pery sa roztiahli do úsmevu, keď som ju videl v tých kveinkových šatách, ktoré som si dobre pamätal. Zišla schodmi dole a prišla k nám.

"Prestaňte. Ježiši." Vydýchla zahanbene a sklopila zrak, keď baby okolo nás nadšene behali. To mi spôsobilo ešte väčší úsmev. Milujem, keď sa červená. 

"Bože, idete von!" kričali nadšene baby no ja som mal oči iba pre krásnu Sam, ktorá zahambene predomnou stála. Milujem ju viac, ako som si myslel.

"Prosím, môžeme ísť?" povedala pomedzi zuby a ja som s úsmevom prikývol. Nastavil som jej moju ruku a ona tu svoju nežne obmotala okolo môjho predlaktia. Usmial som sa na ňu a ona mi nervózny úsmev opätovala. Otvoril som dvere a vyšli sme von.

"Užite si to!" Zakričala El a ja som videl, ako Sam prevrátila očami. Zasmial som sa nad tým. Otvoril som jej dvere na mojom aute a ona nastúpila. Rýchlo som prešiel k mojej strane a sadol som si za volant. 

"To bol trapas." zamumlala keď som naštartoval. Z chuti som sa na tom zasmial a ona sa na mňa zamračila. Zmĺkol som a vyštartoval.

"Áno, máš pravdu. Sú to trapky." povedal som s mierným úsmevom a na malú chvíľku som sa na ňu pozrel. Usmievala sa. Beriem to ako dobré znamenie. S úsmevom som sa uvoľnene oprel o sedadlo a započúval som sa do tichého hrania rádia. 

"Kam ideme?" spýtala sa hneď.

"Dúfam že si hladná." dal som jej nepriamú odpoveď, no myslím, že to pochopila. 

"Ako vlk." povedala a ja som sa zasmial. Páčilo sa mi, že sa normálne bavíme. Páčilo sa mi, že môžem byť v jej blízkosti. Páčilo sa mi, že ju mám pri sebe. 

Auto som zaparkoval pred reštauráciou, kde sme chodili každý štvrtok na večeru. Pozrel som sa na ňu, či na nej nezbadám nejaký prvý znak toho, že si spomína, no nič také som nevidel. Iba sa tu obzerala a potom sa na mňa usmiala. Bol som trochu sklamaný, no nemohol som sa na ňu hnevať.