Teach Me To Love...Again {2nd series}

67. časť ...Chodíš s Harry Stylesom.

Teach Me To Love...Again 2 TRAILER---------------->

Harry

„Je to vážne.“ Povedal doktor a na jeho veľkom stole spojil svoje ruky a na čele sa mu vytvorila menšia vráska.

„To sme si všimli!“ vyletel som naňho a Niall ma chytil za plece. Sedeli sme v doktorovej kancelárií, kam nás zavolal.

„Ukľudnite sa pán Styles.“ Povedal pokojným hlasom a mňa to ešte viac vytáčalo.

„Ako mám byť kurva kľudný, keď si ma moje dievča nepamätá?!!“ zakričal som naňho a potom som si znova sadol. Tvár som si schoval do dlaní a zhlboka som sa nadýchol.

„Dalo sa to čakať. Ten náraz bol dosť silný.“ Povedal a Niall potiahol nosom. No to mne už sa slzy drali do očí.

„Vráťte jej pamäť späť. Musí-musí sa to nejako dať.“ Povedal som zúfalo.

„My s tým nemôžeme nič robiť.“ Povedal a ľútostivo sa na nás pozrel. Prevrel som oči a pokrútil som hlavou.

„Kedy- kedy si spomenie?“ Opýtala sa Maura a zotrela si slzy z líc.

„Môže to byť zajtra,...“ povedal a ja som sa naňho šokovane no zároveň nadšene pozrelo, no on pokračoval. „Môže to byť o mesiac, o rok...a nemusí to byť vôbec.“ Posledné slová už povedal tichším hlasom. Sklonil som hlavu a päste som silno zvieral. Nie, to nemôže byť pravda. Nemôže žiť s tým, že si myslí, že ma nemiluje. Nemôžem takto žiť ja.

„Po akú dobu si všetko pamätá?“ opýtal sa jej otec tichým hlasom. Svoje oči som upriamil na lekára a ten si povzdychol

„Z jej rozprávania som zistil, že si pamätá udalosti približne spred roka.“ Povedal a kĺzal po nás pohľadom.

„Pýtala sa na nejakého Derecka a potom sa pýtala, či sa naozaj rozišli alebo nie.“ Povedal a ja som zaťal čelusť.

„Panebože.“ Vydýchol Greg.

„Čo máme robiť?“ spýtala sa znova jej mama rozcíteným a chrapľavým hlasom. Bielofúzy lekár si napravil okuliare a pohodlnejšie sa oprel o jeho veľké čierne kreslo.

„Musíte ju brať do prostredia, kde za ten rok bola. Mala by sa stretávať s ľuďmi, s ktorými sa poznala. Mala by robiť to čo robievala.“ Povedal a ja som sa zamyslene zahľadel na stenu za ním.

„Mal by ste si ale dávať pozor na to čo hovoríte. Musíte si pamätať, že ona si nepamätá nič. Nemôžete na ňu vyletieť s tým, že spadala s lietadlom, prežilo, no stratila pamäť a nepamätá si, že už prešiel rok. Ona si myslí, že je leto 2012. Nevie o tom, že pred nedávnom oslavovala nový rok a nevie ani o tom, že má 18 a že už nebýva v Mullingar. Musíte na ňu ísť pomaly. Inak jej tým ublížite. Psychicky.ô dopovedal a ja som sa postavil. Už som tie jeho kecy viac počúvať nemohol. Vybehol som z jeho kancelárie a posadil som sa na nepohodlnú stoličku neďaleko nej. Hlavou som sa oprel o studenú stenu a ťažko som prehltol. Päsťou som udrel do steny za mnou a ignoroval som bolesť, ktorá mi prešla z končatiny do celého tela. Ešte stále ma bolelo, no ignoroval som to. Teraz bola dôležitejšia Sam.

Okolo idúci sa na mňa divne pozerali, no ja som im nevenoval ani pohĺad. Cítils om sa strašne. Ako sa asi môže cítiť človek, keď človek, ktorého milujete zabudne na to, že ste spolu a nenávidí vas ako na začiatku? Prečo je život tak kurva krutý?! Najradšej by som sa teraz zobral a šiel by som si skočiť z nejakého utesu, aby to nebolo tak bolestivé. No nemôžem to spraviť. Musím tu byť pri Sam, leboa j keď si to ona neuvedomuje, potrebuje ma. A ja potrebujem ju. Spravím všetko pre to, aby si spomenula.