Teach Me To Love...Again {2nd series}

90. časť ...My exaggerated care

Neveriaco som hľadela pred seba a nevedela som, čo mám robiť. Mám sa radovať alebo plakať? Naozaj som z toho nebola tak nadšená, ako baby. V hlave sa mi okamžite vybavili myšlienky, či sa dokážem o dieťa postarať. Či budem dobra mama. Je ešte tak skoro.

"Ja budem teta." Povedala nadšene Tess a ja som na ňu strelila zúfalým pohľadom. Všetky na mňa hľadeli.

"Ty sa netešíš?" spýtala sa Bayle a mierne sa zamračila. Iba som si povzdychla a postavila som sa.

"Nie je to isté. Mala by som ísť najskôr ku lekárovi a až potom sa radovať." Mierne som sa usmiala aj keď mi do smiechu vôbec nebolo.

"Ale pravdepodobnosť, že si tu je.." povedala El a objala ma.

"Harry bude celý bez seba." hovorila Bayle. "Zavoláš mu?"

"Nie ja.. poviem mu to neskôr. Teraz sa určite bavia." Ťažko som prehltla.

"Podľa mňa by až teraz mali čo poriadne oslavovať, keď mu to povieš." Povzbudila ma.

"Nie... bola by som rada, keby ste to naozaj nechali na mňa. A nechajte si to pre seba dobre? Zatiaľ." povedala som a hlavne som sa pozrela na El a tým som myslela, aby bola ticho hlavne pred Louisom.

"Prečo?"

"Nechcem to nikam roztrubovať, pokiaľ to neviem na sto percent! Prosím, naozaj si to nechajte pre seba.. prosím." Zúfalo som na ne pozrela a oni po chvíĺke prikývli.

"Poďme dopozerať ten film a nemyslime na to." povedala som a vyšla som z kúpeľne. Test som zahodila do koša. Rozhodne to Harrymu nepoviem. Nie, pokiaľ to neviem určite. Ak by to predsa len nebola pravda, zbytočne by sa tešil. Ako aj minule.

Sedeli sme v obývačke a hľadeli sme na sexy Chaninga. No nedokázala som sa sústrediť na film. Moje myšlienky behali úplne iným smerom. Aké to bude? Bude nám tu po byte cupitať male dieťa. Budeme s Harrym dobrí rodičia. Dokážeme sa postarať o dieťa, keď ešte pred dávnom sme sami boli ešte deti? Bude sa podobať viac na mňa alebo na Hazzu? možno je na takéto otázky ešte priskoro. Možno tehotná ani naozaj nie som. Tie tehotenské testy nie sú sto percentné a ja si budem istá, až keď mi to povie lekár. No aj to zvracanie. Mám všetky príznaky toho, že tehotná naozaj som. No nechcem to prijať. Možno..sa bojím. Bojím sa, ako to vezmu ostatní. Bojím sa, ako to vezmú fanúšici. Možno aj Harry. Viem že by dieťa chcel. Ale keď tu bude naozaj? Ako sa bude správať? Príme ten fakt, že sa bude musieť starať aj o ďalšiu osobu ako o mňa? Takto skoro som svoju budúcnosť o dieťati neplánovala. Dieťa som chcela maximálne okolo dvatsať trojky ale nie v devätnástich. Budem musieť ísť k doktorovi. Nech to viem na isto. No Harrymu to zatiaĺ nepoviem.

****

O pár dní

Včera, keď bol Harry aj s chalanmi na skúško som bola u lekára. A povedal mi presne to, čo som počuť možno nechcela. Naozaj som tehotná. Keď som si to tak začala uvedomomvať, začalo to byť tak neskutočné, že vo mne niečo rastie. že budem skutočne mama. Harrymu som sa to chystala povedať dnes večer. Keď už je to oficiálne.

Práve som si zo skrine vyberala veci. Pred chvíľkou som dovolala s Eleanor a tá ma presviedčala, aby som za ňou prišla do štúdia, kde práve fotí a odtiaľ chcela niekam aj s babami ísť.

"Volala mi Eleanor. Idem s ňou na jej fotenie a potom ideme niekam.." povedala som Harrymu, keď vošiel do izby a ja som si akurát obliekala rifle. Vonku už nebolo najteplejšie.

"Nie nepôjdeš." odvrkol keď si zobral svoj mobil a odišiel z izby. Moje ústa sa otvorili do korán a obočie mi takmer vyletelo z čela. Čo prosím? Je pravda že Harry je posledných pár dní nejaký divný. Je nervózny a zamračený. Moc sa neusmieva a od včera sa so mnou ani moc nebaví. Všade kam idem, ide so mnou. Keď je na mňa nepríjemný, neskôr sa ospravedlní, ja zase prisúpim na tie jeho sladké rečičky a znova je všetko v pohode. No toto ma fakt dostalo a vytočilo. Čo on si o sebe vôbec myslí?