Teach Me To Love...Again {2nd series}

71.časť ...Over Again

Sam

V celom tele som mala také divné chvenie. Cítila som sa v týchto priestoroch neskutočne zvláštne. A navyše ten nápis na dverách ma neskutočne rozhodil. Vyzeral presne ako v mojom sne. Rovnaké písmo, na rovnakom mieste, proste všetko. Moja myseľ víri, no nemožem prísť na to, aké to tu bolo.Nemôžem si spomenúť, že som v tomto byte už bola. Aj keď mám veľmi zvláštny pocit, keď som tu, no toto miesto mi je cudzie a neznáme.

Harry ma zaviedol dnu a niekam odbehol. Moje oči behali po útuľnom bytr, ktorý bol ale veľmi pekný. Naozaj sa mi tu páčilo.

Na prvý pohľad pohodlne vyzerajúci gauč, plazmová televízia, malí koferenčný stolík, jedno kreslo rovnakej krémovej farby ako aj gauč. Pár bielych políčiek na fialovej stene, na ktorých trónili nejaké sošky a pár fotiek. A tie ma zaujali. Prišla som k nim bližšie a zahľadela som sa na šťastne vyzerajúce dievča s chlapcom a psom, ktorých som všetkých dobre poznala. Bola som to ja, Harry a Bax.

Radšej som odvrátila zrak a vystúpila som z obývačky, ktorá bola prepojená s predsieňou a o kúsok ďalej bola malá jedáleň a kuchyňa. Bšetko to tu bolo tak otvorené a mne sa to neskutočne páčilo. Žiadne zbytočné steny. Cez veľké okno pri jedálni bolo v diaľke vidieť Big Ben. Bola to naozaj nádhera. Priala by som si to vidieť večer.

"Tvoj mobil." vyrušil ma z myšlienok už ceľkom známi chrapľavý hlas. Otočila som sa k nemu a oči mi padli na biely IPhone. Prekvapene som nadvihla obočie.

"Ja mám IPhone?" povedala som prekvapene a vzala som ho do ruky. Kde je tá moja stará napodobenina Black Berry?

"Kúpil som ti nový. Už dávnejšie. Ten tvoj starý sa už nedal ani používať." mierne sa usmial a moje oči zase pristáli na mobile, po ktorom som vždy tajne túžila.

"Ďakujem." povedala som a venovala som mu úsmev, ktorý mi oplatil.

"Môžem si to tu poozberať?" spýtala som sa po trápnej chvílke ticha.

"Ehm.. Áno, jasné." povedal rýchlo a ustúpil mi z cesty. Oči mi padli na chodbu, ktorá bola slabo hnedej farby. Pomalým krokom som k nej šla a zabočila som k hnedým dverám.

"Môžem?" pozrela som sa na Harryho a ukázala som na dvere.

"Samozrejme. Je to aj tvoj byt." povedal a ja som prikývla. Opatrne som stlačila matne striebornú klúčku a na prvý pohľad som vedela, že som sa ocitla v spálni. Môj pohľad zmäkol. Bola taká, akú som si vždy priala. Tmavo modré steny s bielou posteľou a bielym nábytkom. Obrovské okno od podlahy až po strop sa tiaklo po celej jednej dľžke spáľne. Krásne biele závesy na ktorých bolo iba z blízka vidieť, že sú na nich jemné ornamenty. Neubránila som sa úsmevu. Ta izba bola nádherna.

Otočila som sa na Harryho, ktorý sa opieral o zárubne dverí a hľadel na mňa.

"Tá izba je nádherná." vysypala som naňho svoje myšlienky a on s úsmevom prikývol a tiež si obzrel izbu.

"To máš prevdu je. Veď si ju aj zariaďovala ty." povedal opatrne aja som sa naňho s úsmevom pozrela.

"Naozaj?" do rúk som vzala jeden zo závesou a prstami som prešla po ornamentoch.

"Na nej si si dala asi najviac záležať.'' zasmial sa.

"Cely byt je naozaj krásny." usmiala som sa naňho a povzdychla som si. Túto izbu som zariaďovala naozaj ja. Len škoda, že si z toho nič nepamätám.

"Nad čím premýšľaš?" spýtal sa a o pár krokov sa priblížil.

"Mrzí ma, že si nič nepamátám. Mrzí ma že tým tebe aj ostatným ubližujem. Naozaj to nechcem." pokrútila som hlavou a sklonila som ju.