Teach Me To Love...Again {2nd series}

81. časť ...Už len toto nám chýbalo

"Mali by sme ísť." šepol a letmo ma pobozkal na sánku. Iba som nemo prikývla a on sa prestal dotýkať môjho tela, čo znamenalo, že sa posadil. Opatrne som nasledovala jeho krok a sadla som si. Ešte stále som sa mierne triasla pod náporom toho pocitu, ktorý som pred pár minútami mala možnosť zažiť.

"Si neskutočná." otočila som naňho tvár a on sa usmieval. Sklopila som zrak a bola som si na 100% istá, že ss červenám.

"A nádherná, keď sa červenáš." jeho prsty som ucítila na mojej brade a tým si vynútil, aby som sa mu pozrela do tváre. Cítila som sa tak..divne. Naozaj som mu toto dovolila? Aj keď to bolo úžasné ale.. Predsa. Nič medzi nami nie je. Teda..z môjho pohľadu.

"Čo sa deje? Nepáčilo sa ti to?" jeho úsmev poklesol a pustil moju bradu.

"Nie len.. Je to trápne." mierne som sa zamračila a odvrátila som zrak.

"Hlupáčik." zasmial sa a znova uvhopil moju bradu ni tento krát ma pobozkal.

"Obkečme sa." usmial sa na mňa a podal mi moje veci. Harry vystúpil a obliekal sa vonku. Ja som sa nejako nasáčkovala do mojich šortiek a cez hlavu som si pretiahla tielko. Vystúpila som z auta a šla som si sadnúť ako aj Harry dopredu.

"Snáď trafíme." povedal, keď naštartoval auto. Iba som prikývla. Striaslo ma. Síce Harry v aute zapol kúrenie, bola mi stále zima. Zrejme si to všimol, lebo sa natiahol dozadu a s úsmevom mi podal jeho mikinu.

"Ďakujem." vďačne som sa naňho usmiala.

"Pusu." našpúlil pery a ja som sa zasmiala. S úsmevom som sa k nemu nahla a pobozkala som ho.

"A môžeme ísť." usmial sa a vyštartoval. Natiahla som na seba jeho mikinu a mne hneď do nosa vbila jeho úžasná vôňa, o ktorej som už dávno zistila, že som na nej závislá.

"Páči sa mi tvoja vôňa." povedala som si ticha, ktoré vládlo v aute. Iba matne som cez hustú tmu videla, že sa usmial.

"To mi lichotí." povedal veselím hlasom.

"Malo by." podotkla som, na čo sa zasmial.

"Dnes si nejaka vtipná."

"Ja vždy." usmiala som sa a sledovala som lesnú cestu, a dúfala som, že s tadiaľto vyviazneme. Jeho vôňa, ktorú som cítila všade okolo mňa ma neskutočne ukludňovala. Som neskutočne rada, že som dnes s ním na ten výlet šla.

"Do pekla!‚" zvrieskol Harry, keď nami trhlo. Vyplašene som sa pozrela pred seba a potom na Harryho.

"Č-čo sa stalo?" spýtala som sa.

"Idem to pozrieť." odopol si pas a vystúpil. Netrpezlivo som čakala na jeho správy. Vôbec som sa necítila bezpečne. Boli sme uprostred nejakého tmavého lesa.

"Máme defekt." povedal, keď znova nasadol do auta a siahol na telefón. Nervózne som si hrýzla peru a úpenlivo som naňho hľadela.

"A nemám signál." vysýchol porazene a pozrel sa na mňa. Vystrašene som pootvorila pery.

"Čo teraz?"

"Netuším. Mali by sme výsť von a ísť hľadať nejakých ľudí. Možno tu je blízko nejaká dedina. Zavoláme odtiaľ odťahovku." mykol plecom a ja som si povzdychla. Už len toto nám chýbalo.

"Zostaneš tu, alebo ideš so mnou?" spýtal sa. Ihneď som si odopla pás.

"Idem s tebou." povedala som rýchlo a vystúpila som. Harry ma nasledoval a zamkol auto.

"Vďaka splnu budeme vidieť aspoň trochu na cestu. A keby nie, pustím osvietenie z mobilu." povedal povzbudivo, keď videl moju vystrašenú tvár.