Survival never ends

24.kapitola - Slepá ulička

Z izby sme zbehli v rekordnom čase, napriek tomu to však nebolo dosť rýchle. Len čo sme vyšli pred hotel alebo v čom sme to do teraz boli som sa tam chcela vrátiť. 

Logan ležal na zemi, predok bieleho trička mal celý červený a nad ním stál Ničiteľ pripravený zasadiť mu poslednú ranu. Nemola som sa ani pohnúť, ani len sa donútiť k tomu aby som sa tam nedívala. 

,,Nie!" skríkla som a zviezla sa na kolená. 

Ničiteľ ma až teraz zobral na vedomie a otočil hlavu mojím smerom. Jeho veľké oči sa do mňa zavrtali a z hrdla sa mu vydral škrek ktorý sme tak často počúvali posledné dni. Ničiteľ nechal Logana na pokoji a pomalým krokom sa blížil ku mne. 

Bola som na tom tak zle že som nedokázala utiecť, ani neviem kde je Sebastian. Či je zranený alebo kam sa podel keď sme vyšli z hotela. Jediný na koho som v tej chvíľi dokázala upriamiť pozornosť bol Logan. 

Ak by nebolo mňa, ak by som nebola so Sebastian tej noci, nikdy by tu nebol cez noc a Ničiteľ by sa k nemu nikdy nedostal. 

,,Hej obluda!" drsný hlas ma vyrušil zo sústredenia na bezvládne telo Logana. 

Sebastian stál za mnou, v jednej ruke držal flašku od alkoholu v ktorom bola vreckovka a jeden koniec horel. Prekvapene som sa obzrela a stihla sa doslova o milimetre,  vyhnúť ruke zakončenej ostrými pazúrmy. 

Ničiteľ sa pri pohľade na Sebastiana skrčil a chystal sa po ňom skočiť, Sebastian však bol rýchlejší a flašku po ňom hodil skôr ako sa stihol poriadne pripraviť na skok. Ničiteľ prenikavo zaškriekal a jeho chudé telo začalo horieť ako papier. Tvor nevedel čo skôr a tak sa hodil na zem kde sa krútil akoby mu to mohlo pomôcť. Jeho telo sa skrútilo ako pavúk keď umrie, pokožka zmizla ako papier a nakoniec z neho ostali len kosti. 

,,Je po ňom?" prekvapene som sa zbierala na nohy. 

,,Podľa mňa áno, aj Arya a jej ľudia ich takto zabíjali." odvetil Sebastian a pomáhal mi na  nohy. ,,Si v poriadku?" spýtal sa a zľahka si prezrel moju tvár. 

,,Ja áno, ale Logan asi nie." odvetila som a hneď sa k nemu rozbehla. 

,,Stoj!" skríkol Sebastian ale bolo neskoro. Rozbehla som sa k Loganovi na zemi, aj odtiaľ som videla ako veľmi krváca aj ako tažko a rýchlo dýcha. 

Na Sebastianové slova som nedbala, ale mala som. Videl to čo som si ja nevšimla, a to konkrétne druhého Ničiteľa. Zakrádal sa potichu, sledoval všetko z tieňa a vyšiel až teraz. Zastal až na svetle, len čo na neho dopadli slnečné lúče jeho pokožka začala dymiť, akoby pomaly tlela. 

Len čo som ho uvidela snažila som sa zabrzdiť ale nešlo to, bežala som až príliš rýchlo,  nohy sa mi pošmykli na klzkom asfalte a tvrdo som dopadla na zem. Pred očami sa mi roztancovali hviezdičky a vyrazila si dych. 

Ničiteľ to vyžil a postavil sa nadomňa. Čakala som kedy mi zasadí ranu alebo začne škriekať, miesto toho sa len díval. Díval sa na mňa ale v jeho očiach bolo niečo čo ma prinútilo ležať a len sa dívať. 

Oči ostatných Ničiteľov boli žlté, alebo sivé, ale tento ich mal modré ako jasná obloha cez leto. skúmala som tvár Ničiteľa a snažila sa nepovracať sa z toho pachu zhnitého mäsa ktorý z neho sálal. 

,,Princezná, teraz sa ani nepohni." začula som ako potichu hovorí Sebastian niekde na boku. 

Ničiteľ ho zrejme nepočul lebo sa na mňa stále díval. Tie jeho oči som ale už nikde videla. Ničiteľ sa naklonil až sa jeho ostré zuby ocitli až nebezpečne blízko môjho krku a vtedy som si uvedomila kde som tie oči videla.