Survival never ends

10.kapitola- Povesti starého sveta

Konečne sme k nej doplávali. Voda bola síce teplá ale len čo sme vyšli na breh začala som sa triasť ako osika. Argent cez seba prehodil  mikinu a na mňa vrhol jeden z tých jeho úsmevov za ktorý by som mu najradšej jednu vlepila. Doslova mi tým  hovoril že je niečo viac ako ja. 

,,Ste smiešny." ozvalo sa dievčatko. 

Malo pekný, jemný hlások. Takto z blízka bolo vidieť jej blond vlasy, modré oči, jasnejšie ako najjasnejšie  modré nebo za horúceho  letného dňa, biele zúbky a malé ručky. Veci jej boli väčšie, mala ich zviazané nejakou stužkou a bola celá špinavá. 

,,Ako to mysliš?" osopil sa na ňu Argent a hnusne na ňu pozrel. Dievčatko sa začervenalo a sklonilo hlavu. 

,,Och, Argent." vzdychla som si a zatiahla ho za seba.,Radšej, to nechaj na mňa." 

,,Čo som urobil?" nechápavo na mňa pozrel. 

,,Buď tej lásky, sadni si sem a seď! Ale varujem ťa, nespustím ťa z očí.." zavrčala som jeho smerom. 

,,To by bola škoda." rozvalil sa na tráve pár metrov od dievčatka a žmurkol na mňa. S otvorenými ústami som na neho pozerala. Dievčatko sa na mne dobre bavilo. Alebo na nás? 

,,Tak kde sme prestali?" otočila som sa k dievčatku. Nech som sa akokoľvek snažila, úsmev som nedokázala potlačiť. Dievčatku však  rázom z tváre zmizol úsmev. 

,,Musíte sa vrátiť." chytilo ma za predlaktie. Na to že vyzeralo na takých desať, jedenásť malo až neskutočne silný stisk. 

,,Malička, myslím že to prehanaš." Argent jej pomožil ruku na rameno. Jej stisk povolil. 

,,Prepáč, ja len že, musíte odísť." odvetila a s takým strachom na mňa pozrela že keby ma pred minútou nechytila tak silno za ruku, vtiahla by som si ju do náručia a objala. 

,,Dievčatko, čo keby si nám najprv povedala ako sa voláš." znova sa ozval Argent. 

Prevapenie na mojej tvári sa snáď nedalo prehliadnúť. Po jeho namyslenosti a frajerine neostalo ani stopy, zrazu bol vážny, dokonca mal správania ako niekto kto velí skupinke ľudí.   Len čo však uvidiel môj výraz, úškrn sa mu vrátil a neodpustil si žmurknutie. 

,,Volám sa Arya a vy musíte preč! Hneď!" odvetila Arya a dupla si malou nohou. 

,,Prečo?" opýtala som sa. Strach v jej očiach rástol až som sa začínala báť kam až zájde. 

,,Ak Vám to poviem, musíte mi sľúbiť že hneď odídete." odvetila Arya po chvíľi. 

,,Platí." povedala som skôr ako stihol pán úžasný niečo pokaziť. 

,,Dobre, tak poďme za ostatnými, tam Vám to poviem." vyskočila a krokom akoby tanečným sa vybrala k ich táboru. 

,,Čo si myslíš že robiš?" zavrčal na mňa Argent a postavil sa tak aby som nemohla nikam ísť. 

,,Zachranujem ti zadok, čo mysliš?" zavrčala som a vybrala sa za Aryou. 

,,Nepotrebujem tvoju pomoc!" zakričal. Mojou odpoveďou mu bol môj chrbát a prostredník. 

Arya kráčala lesom na svoj vek a výšku až priveľmi hladko. Nesiahala mi ani do pol hrudníka ale vždy po pár metroch musela zastaviť a počkat kým ju dobehnem. Cesta tam nám trvala niečo málo cez desať minút, aspoň mne to tak prišlo. Keď sme prišli do tábora, hore bola už iba Lili a hliadka. 

,,No konečne, kde si b...." keď ma uvidela vyskočila mojím smerom, len čo ale uvidela Aryu zastavila a s vyvalenými očami sa na ňu pozerala.