Survival never ends

15. Kapitola - Stará známa

Nik nebol v šoku viac ako ja. Nielen že poznal mňa a moje meno, vedel aj o mojej sestre, poznal ju. Snažila som sa si na neho spomenúť , alebo ho aspoň zaradiť k tomu čo som si pamätala od Melody, ale nič. 

Ku každému z nás niekto prišiel a rozviazal nám ruky. Pomaly som sa postavila a šuchala si zapästie, červené od pevne stiahnutého lana. Keď som sa obzrela aj ostatný si ich šuchali, niektorý dokonca mali celé krvavé ruky ako sa im povraz zarezal až do mäsa, hlavne Argent.

,,Máš ešte niečo čo by si nám chcela povedať, Princezná?" Argent sa staval zo zeme a obzeral sa po iných. Jeho  sestra sa rozbehla k dvom dievčatám a všetky s plačom spadli na zem. 

,,Je nevlastná." pokrčil ramenami, akoby to malo vysvetliť všetko a rukou si od zadu vošiel do vlasov. Musela som potlačiť úsmev. 

Na zábavu však nebol čas, museli sme odtiaľ dostať a to čo najrýchlejšie. ,,Kde je tvoja sestra Ashley, už dávno sme ju nevideli." ozval sa znova muž v obleku. 

Nechápala som ako môže žiť v stane a aj napriek tomu byť dokonale ostrihaný, byť v obleku a mať perfektne ostrihanú bradu. 

,,Melody už nieje medzi nami." odvetila som a sklonila hlavu. Strašne som sa bála že sa mi zlomí hlas. 

,,Istá skupinka sa oddelila? Múdre rozhodnutie." kývol hlavou na znak....., ani neviem možno to bolo niečo ako úcta ale na hony vzdialené. 

,,Nie, chcem tým povedať že Melody je mŕtva." odvetila som a hlas sa mi na konci vážne zlomil. 

Nenávidela som ho za to. Prečo nemôžem byť ako matka alebo Melody? Obe silné, mladé ženy ktoré sa úspešne orientujú v mužskom svete. Alebo ako Argent, ten je vo vedení ale napriek tomu sa mu nikdy netriasol hlas alebo sa mi nezlomil, vlastne som ho nikdy nevidela prejaviť nejaké emocie. 

,,To je zapeklité......" povedal chlap a lepšie si ma prezrel, ,,Ak si však aspoň z polovice taký vodca akým bola tvoja sestra, všetko bude v poriadku." usmial sa a odhalil biele zuby v neprirodzenom úsmeve. 

Niesom vodca, nikdy som ním byť nechcela. Nezniesla by som tú zodpovednosť za životy iných. Argent je vodca, nie ja, ja som len niekto komu do vienka spadlo niečo s čím nevie nerábať. Nemala som tu byť, nikdy som nemala byť v tom sprostom lietadle a pristáť na tomto blbom ostrove. 

,,Ako to myslíte?" z myšlienok ma vytrhol až Logan ktorý sa postavil ku mne a prepichoval toho muža pohľadom ktorý hovoril veľmi jasne čo si o ňom myslí. 

,,S Melody sme na ostrove robili pred rokmi výskum, ohľadom prostredia a aklimatizácie zelene a určitých zvierat na ostrove, k novému podnebiu, nastali ale komplikácie s ktorými sme nepočítali."rovnakým nepríjemným pohľadom teraz prebodával on Logana.

,,Aké komplikácie?" zapištala som tichým hláskom. 

Mužové hlboké, múdre oči sa zavrtali do mňa. Trošku zmäkli a tvrdosť v nich vystriedal smútok a bolesť. Nechápala som tomu výrazu ale vedela som čo znamená, moja sestra tu bola, stála možno presne tam kde stojím ja teraz a niečo sa jej stalo, niečo na tomto prekliatom ostrove mi ju zobralo. 

,,Po pár dnoch nam začali mizúť zásoby, výpravy sa vracali domov s tým že v lese sa dejú čudné veci a domorodci sa odmietali vrátiť do lesa." pokrútil hlavou a uhol pohľadom. Vedela som čo chce povedať skôr ako on.,, Tvoja sestra odmietala uznať porážku, sama len s dvoma bojovníkmi sa vydala do lesa. Podľa posledných správ nik neprežil." 

Cítila som ako mi po lícach tečú slzy, veľké  a horúce slzy. Vedela som že moja sestra je odvážna, nie, ona bola odvážna, ale že sa rozbehla do lesa keď videla čo sa deje ? Že sa rozbehla do lesa a nehladela na následky? Nehľadela na mňa, vedela že raz tu budem ja? Stáť na jej mieste a napriek tomu úplne neschopná?