Survival never ends

19.kapitola- Dve skupinky, jedna úloha

Odísť preč od neho, sa mi vtedy zdalo ako ten najlepší plán na svete. Veď čo iné som mala robiť? Ešte teraz som cítila jeho dotyky, jeho veľké teplé dlaňe na mojom chrbte a na mojej tvári, jeho pevné telo pri tom mojom....

,,Ash, tak tu si." v tej chvíli som si želala byť niekde inde, aj znova pred Ničiteľom, len nie pred ním. 

,,Ahoj, Logan. Hľadal si ma?" milo som sa na neho usmiala. Kráčal ku mne a keď ku mne prišiel venoval mi bozk a silno si ma k sebe privinul. 

Premáhala som nutkanie sa od neho odtiahnúť. Nebolo mi to nepríjemne, to nie ale bolo to proste divné. Jeho ruky boli na mojom tele ako ťažitko, cítila som každý jeho dotyk a snažila sa nemyslieť na niekoho iného, na niekoho kto sa ma dotýkal s takou ľahkosťou že som o tom ani nevedela kým sa neodtiahol, bolo to priam bolestivé. 

,,Aj teba, aj Sebastiana. Nevidela si ho?" nadvihol jedno hnedé obočie. Vnútornosti mi stiahol bolestný krč. 

,,Keď som šla do hlavného stanu, myslím že som ho zazrela v zbrojnici." odvetila som. Neklamala som, nie tak celkom. 

,,Vďaka, zlato." pobozkal ma na líce a zadíval sa tým smerom.,, Poď, tunajší vodca nás chce vidieť ešte pred odchodom." silnejšie ma objal a to som už nevydržala. Vytrhla som sa mu z objatia a pokrútila hlavou. 

,,Logan, ja idem napred. Ty choď po Argenta a stretneme sa tam." nečakal som na jeho odpoveď a utekala k stanu. 

Cestou som pravdaže minula prístavbu v ktorej bol Argent. Cítila som ako mi srdce vynechalo úder a vnútornosti urobili kotrmelec. Radšej som rýchlo odbočila pohľadom od pristavby a vbehla dnu. Opäť ma obklopila vôňa levandule a neskutočné dusno. 

Muž  sedel v kresle,  fajka mu trčala z úst a bol znova v obleku. Vyzeral akoby sa nič nedialo, žeby sa zranil pri bitke s dávnym a smrteľným tvorom z rozpávok. Vyzeral byť až smrteľne pokojný, akoby sa nič z toho nestalo. 

,,Kde máš priateľov?" spýtal sa ale zrak neodtrhol od niečoho čo zrejme videl iba on. 

,,Mali by doraziť čo nevidieť." odvetila som a ruky si spojila za chrbtom. 

,,To dúfam, času je málo." odvetil a ako na zavolanie sa roztiahla plachta a dnu vošiel Logan a za ním Argent. 

Obaja sa postavili tak aby mi každý bol po jednej strane, Logan sa postavil po pravej ruke a Argent stál o niečo bližšie pri mne na ľavo. Cítila som ich tak blízko pri sebe akoby sa ma každý dotýkal a pritom boli ďaleko. 

,,Tak, tu máte mapu, je tam vyznačená trasa cez bývale mesto, budete tam môcť prespať a potom pokračovať ďalej. Upozornujem Vás ale že po tom meste ste odkázany samy na seba, žiadne zásoby nenajdete. Všetko sa snažte doplniť v meste, od mesta Vás čaká len les." 

,,To ste nás sem zavolali len kvôli tomu? Čo druhá skupina?" hneď som sa spýtala.,, Čo bude ich úlohou ak na toto ideme len my traja?" 

,,Oni budú v lesoch s mojími mužmi hľadať časť lietadla ktorá sa oddelila pri páde. Neboj sa, kým s bola v bezvedomí Sebastian Argent a Logan Collins mi o všetkom povedali." 

,,Milé od nich." zašomrala som si popod nos. 

,,A kde sa stretneme?" nadvihla som obočie a založial si ruky na hrudi. Zdalo sa to až moc jednoduché. 

,,Musia nájsť tú vysielačku, ak ju nenájdu skôr ako vy najdete vaších priateľov, obávam sa že idete na istú smrť." odvetil muž v obleku. 

Á, tak tu je tá ťažšia časť.  pomyslela som si. 

Veci sú zbalené, čakáme len na mapu od Vás." ozval sa Argent a predstúpil. Muž na neho pozrel a z jedného z mnohých vreciek a vytiahol poskladanú rolku papiera. 

,,Toto patrilo tvojej sestre, Ashley. Bola to mapa ostrova, kompletná až na pár veci, dúfam že poslúži." tie slova na mňa zapôsobili ako bič. Mykla som sa ale napokon predsa len siahla po rolke. 

Bola to mapa. Aj keď som ju zatiaľ neotvorila videla som tenké, precízne čiary ceruzkou také typické pre ňu. 

,,Ďakujem." odvetila som a pozeral na muža v obleku. Kývnutím hlavy nas prepustil. 

Len čo sme vyšli zo stanu už sa k nam náhlila Arya spolu s ďalšími dvoma dievčatami. Každé malo na chrbte tašku. Vyzerali že sú dvojičky, hnedé vlasy, hnedé oči, podobná postava, dokonca aj chodzu mali podobnú. 

,,Toto sú vaše tašky, máte tam dosť vecí aby ste sa prežili v lese. Deky, oblečenie aj niečo na jedenie." dievčata položili tašky na zem ako jedna a odstúpili. 

Pripadalo mi to odporné, urýchlené, akoby sa nas chceli čim skôr zbaviť. Nech už sme preč, akoby sme mi mohli za to že Ničiteľ....oni to vedia? Vedia že ich Ničiteľ je jedným z nás? Že to bola kedysi jedna z nás? 

,,Je mi ľúto, čo sa stalo tvojmu otcovi." povedala som keď som si zo zeme brala tašku s vecmi. 

,,Je to veľký bojovník, zvládne to." odvetila a už sa otáčala preč. Keď bola už pomaly preč otočila sa a ukázala na les. ,,Mesto ktoré hľadáte je tým smerom." A bola preč. 

Nebol čas zdržiavať. A ani som nemala chuť sa za ňou nahánať, čím skôr sa dostaneme do mesta tým lešie. 

,,Tak čo, kadiaľ sa ide Princezná?" ozval sa za mnou Argent. 

,,Kadiaľ ukázala Arya. Čaká nás poriadna cesta až do toho mesta."odvetila som ale na neho sa nepozrela. 

,,Mali by sme vyraziť ak to chceme stihnúť do večere." povedal Logan a vytrhol mi mapu z rúk. 

,,Hej!" oborila som sa na neho. 

,,Len sa pozriem." odvetil a pozrel sa do mapy. 

Jasne že sa v nej nevyznal. Keď sme boli malé so sestrou sme mali vlastný jazyk aj vlastne znaky a zmanenia. Napríklad aby rodičia nezistili čo sa deje, aby sme vedeli že tá druha potrebuje kritie. Boli to jednoduché a úplne nenapadne pohyby a znaky. A tie boli aj na mape. Uličky a cesty ktoré boli nebezpečné, cesty kadiaľ si trebalo dávať pozor aby sme boli potichu, dokonca tam boli vyznačené aj miesta kde sa dá schovať. 

A potom tam bolo mesto. Väčšina ciest viedla k mestu, málo ktorá ulička bola taká že viedla inam ako do mesta alebo k zdroju potravy či vody. Mesto bolo obrovské a trónil na ňom veľký červený krížik. 

,,Už si skončil? Musíme ísť, druhá skupina už vyrazila." ozval sa Argent, zrejme ušetril Logana trapasu. Alebo mu ho prišlo ľúto. 

,,Dobre, už idem." pretočil očami ale mapu mi vrátil. 

Posledný krát som pozrela na mapu a potom vykročila do lesa. Bála som sa ale neobzrela sa, ani som sa len nepozrela či idú chalani za mnou. A bolo mi to aj celkom jedno, jediné čo mi teraz behalo v hlave bol Ničiteľ a Lili. Musím sa k nej dostať skôr ako sa jej niečo stane, ak sa jej niečo stane nikdy si to neodpustím. 

---

Nová kapitola je tu :) trochu o ničom ale aj take musia byť :) chcela by som poďakovať za vaše ohlasy na minulej kapitole :) dúfam že aj teraz ostanú nejaké komentáre :)