Survival never ends

9. kapitola - Si imbecil, vieš to ?

Ashley PoV: 

Ani neviem čo som čakala, zviera ktoré zomrelo a rozkladá sa? Úlovok ktorý sa rozkladá? Asi niečo také, ale že nájdeme tri mŕtve telá, to bolo veľa aj na mňa. Čo bolo horšie ten somár hlúpy zobral na výpravu Maxa a pár dalších deciek čo nemali ešte ani sedemnásť. 

Prečo ma to vlastne zaujíma? Sami sa rozhodli že za ním pôjdu. 

,,Ako im to povieme?" zo zamyslenia ma vytrhol Logan. Kráčali sme smerom k táboru, neviem ako on,  ale ja som úporne rozmýšlala. 

Na zemi boli stopy ale neboli hlboké, v  stromoch boli hlboké a dlhé rezné rany, mäso bolo na niektorých miestach odtrhnuté doslova od kostí. Nech to bolo čokoľvek malo to silu a obrovský hlad. Na torze jedného tela boli rany akoby od zubov, boli však úplne iné ako tie ktoré som do teraz videla. A nebol jeden, troch jedna potvora tak rýchlo nezabije, stihli by aspoň skríknuť. 

,,Nesmieme im to povedať." odvetila som a spomalila aby som mohla prejsť cez spadnutý strom. 

,,A ako chceš utajiť že chýbaju tri ďalšie dievčata?" odpovedal a odhrnul konár ktorý nám stal v ceste.

,,Ako ďalšie?" zastala som. Chvíľu mu trvalo kým si všimol že ja nejdem ale potom zastavil aj on ale vyhýbal sa môjmu pohľadu. 

,,Odkedy ste odišli,  to malé dievčatko, čo si sa ho tak bála, nik nevidel. Ani na stromoch." odvetil a zahľadel sa na vrcholky stromov.  

,,Och, len to nie. Ak to ide po nás a berie to postupne..." rozmýšlala som nahlas ale to predsa nedávalo zmysel. ,,Ešte im to nehovor, musíme si to najskôr premyslieť." zastala som a vybrala sa k táboru. 

,,Ash?" ozval sa Logan. 

,,Nikoho tam nepusť, nie kým sa nevráti ten idiot." zavrčala som. 

,,Nie, ty na to dohliadni, ja si zoberiem zopár ľudí a pôjdeme po nich. Ak tá vec dokáže toto potom maju riadny problém." 

,,Pôjdem s tebou." len čo sme vyšli na lúku, jasné slnko ma na pár sekund oslepilo. Ruku som využila ako tienitko a rozhliadla sa po tábore. 

Neostalo nás veľa. Možno tridsať? A keď sme prileteli bolo nás minimálne sedemdesiat. Tri mrtve, jedna nezvestná, ostaný na samovražednej misií. Mala by som sa cítiť zle zato čo som povedala Argentovi, ale necítim absolutne nič.  

,,To v žiadnom prípade!" pokrútil hlavou. 

,,A to už prečo?" nahnevane som ho obdila. 

,,Lebo je to nebezpečné!" v tvári začínal byť červený. 

,,Niesom malá! A ak si si nevšimol, sme na pustom ostrové a niekto sa nás snaží zabiť! Druhá skupina nevie o ničom z tohto a je mojou povinnosťou...." začala som monológ ale on ku mne priskočil  a surovo ma pritlačil o strom. 

Sánku mal pevne zatnutú a ruky sa mu triasli. Náraz mi vybil dych a tak som zmĺkla, jeho ťažký dych ma šteklil na tvári ale jeho ruky ma pevne držali aby som sa nemohla vytrhnúť. V hnedých očiach sa mu odrážal taký hnev ako som u neho ešte nevidela. Pravda, poznám ho len pár dní. 

,,To nieje tvoja povinnosť! To je Sebastianová, on sa zvolil za kráľa." zavrčal na mňa. 

,,A nik z Vás sa mu nepostavil. Nenechám ho aby nás všetkých zabil!" zaprela som sa mu do hrude a odstrčila ho. 

Keď som zdvihla hlavu zistila som že väčšina na nás pozerá ako na zjavenie. Muselo to vyzerať divne, ale nech si myslia čo chcú. 

,,Čo sa deje?" z davu vyšla Lea. Oči už nemala take spuchnuté a neklepala sa po celom tele ale v poriadku tiež rozhodne nebola.