Spánok na tvrdej zemi si vyžiadal svoju daň, síce sme mali pod hlavou deky alebo svoje bundy alebo niečo, ale stále to bolo málo. Všetci sme sa zobudili a boli sme ešte viac dolámaný ako predtým, cítila som sa akoby som druhý krát spadla s lietadlom.
,,Nemyslím si že je to dobrý nápad..."ozval sa chlapčenský hlas.
Chlapca som nepoznala ale keď som dvihla hlavu všimla som si skupinku. Boli tesne pred lesom ako my všetci včera. Chlapec sa rozpával s Argentom ktorý mal na tvári taký posmešný výraz aký som u neho zatiaľ nevidela. Chlapec očividne nemal strach ani ho to netrápilo, mal strach z niečoho iného.
,,Čoho sa bojíš Max? Bude to v poriadku." zasmial sa možno až príliš nahlas. Všetky hlavy sa otočili k nemu.
,,Ale Sebastian,..." začal znova Max.
V bledej tvári posiatej pehami sa mu odrážal strach, oči mal spuchnuté a pod nimi mechy akoby nespal celé dni, strapaté blond vlasy a pokrčené šatstvo však svečilo o niečom inom.
,,Žiadne ale, urobíme to tak ako som povedal." povedal Argent možno aj o niečo ostrejšie ako plánoval. Chlapec skrčil plecia a sklonil hlavu.
Chlapcová odpoveď zanikla v hlasnom hurhaji a vrave ktorý sa spustil. Všetci chceli vedieť čo sa stalo, alebo čo sa ešte len bude diať. Sama som sa postavila a chcela som ísť k Argentovi sa ho spýtať čo to ma do riti všetko znamenať, keď mi pohľad spadol na Maxa.
Sedel pár metrov od ostatných v tráve a frustrovane vytrhával zo zeme trávu a odhadzoval ju. Prisadla som si k nemu. Počasie bolo znova krásne, príjemne teplo, modrá čistá obloha. Tráva bola mäkká a voňavá, len šo som si sadla všade sa niesla vôňa dreva, lesa, kvetov a trávy.
,,Ahoj, ty si Max všakže?" opýtala som sa a usmiala sa na neho.
,,Hej som, a ty si Ashley." odpovedal ale na mňa ani nepozrel.
Chvíľu som nevedela čo povedať, ani čo robiť. Zdalo sa že ho niečo trápy ale ako som sa ho to mala spýtať? Nemohla som to na neho len tak vybafnúť.
,,Nemusíš tu so mnou sedieť. Môžeš sa pridať k nim." pozrel smerom k Argentovi ktorý niečo veľmi gestikuloval a ukazoval to ostatným.
,,Prečo by som mala ? Ty vieš o čom to tam kecá?" kývla som hlavou za nás a čakala na odpoveď.
,,Snaží sa vytvoriť skupinku odvažlivcov." pokrčil plecami.
,,Skupinku odvažlivcov? A to už načo?" čim ďalej tým menej sa mi to páčilo.
,,Chce ísť do lesov, hľadať stopy po tom čo včera vydávalo tie zvuky." odvetil a znova sa obzrel.
,,Nebudú predsa taký blbý aby s ním niekam šli!" vyskočila som na nohy.
,,Nepovedal by som, ste dobrý rečníci."
,,Kto?"
,,Ty a Sebastián." odvetil a tiež sa postavil.
,,Musím ho zastaviť." vykročila som k Argentovi.
Ak mi aj Max niečo povedal nepočula som ho. Šla som rovno ak Argentovi a zdrapila ho za golier. Všetci ostali ohromene na mňa pozerali, iba Argent mal na tvári úsmev akoby vyhral loteriu.
,,Ale, niekto sa nám tu zle vyspal." zasmial sa a až príliš ľahko sa mi vymanil.
,,To nemyslíš vážne." zavrčala som na neho.
,,Neviem o čom to hovoríš, princezná." zasmial sa a ešte vystrúhal aj posmešnú poklonu.
,,Ty veľmi dobre vieš! Chceš ísť do lesa a loviť tú vec? Tunajší domorodci sa jej boja a ty ani nie devätnásť ročný chalan ju chceš chytiť?" zasmiala som sa. Videla som ako ho to štve, videla som ako ho tie slova hnevajú a to ma tešilo ešte viac.
أنت تقرأ
Survival never ends
قصص الهواةPosledný z nás. Posledný ktorý sme prežili. Najhoršie obavy sa stali skutočnosťou, ľudia sa zničili samy. Po vojne ktorá otriasla celým svetom sa stala časť sveta neobývanou pustinou, plnou tvorov a prostredia ktoré ľudské oko nikdy nemalo vidieť...
