Nebola som pri tom keď sa to stalo.
Počula som len príbehy.
Príbehy od obyčajných ľudí o ďalšom obyčajnom dni na Zemi.
Nelíšil sa od iných, bol úplne rovnaký.
Rozdiel sa dostavil pár minút pred dopadom prvých teplom navádzaných rakiet na mestá a dediny po celom svete. Nebolo sa ako predtým schovať, ani kde, nebol na to čas.
Pár minút pred dopadom prvých bômb vypadol signál na telefóne, v televízore a všetko stíchlo. To strašné ticho bolo až desivé.
A potom sa zjavili, tesne nad obzorom sa rýchlo blížili tri rakety. Niektorý si ich všimli a začali bežať, iný len stáli, objímali svoje rodiny a modlili sa k Bohu aby im pomohol a zachránil ich.
Záchrana však neprišla.
Všetci umreli.
Nezostal nik kto by nariekal.
Ostali len príbehy a opustené mestá. Niektoré miesta boli ušeterené, iné boli úplne vyhladené zo zemského povrchu.
Ľudstvo sa však zo svojích chýb nepoučilo a stále im to nestačilo. Boje pokračovali až nakoniec sa niektoré miesta stali kvoli vysokej radiácií úplne neobyvateľné a odrezané od sveta okolo.
Až do teraz.
YOU ARE READING
Survival never ends
FanfictionPosledný z nás. Posledný ktorý sme prežili. Najhoršie obavy sa stali skutočnosťou, ľudia sa zničili samy. Po vojne ktorá otriasla celým svetom sa stala časť sveta neobývanou pustinou, plnou tvorov a prostredia ktoré ľudské oko nikdy nemalo vidieť...
