Survival never ends

4. Kapitola- Prvé problémy v raji

Srdce mi bilo ako zvon a dych nie a nie sa upokojiť. Dunenie mi napovedalo že skočila na trup lietadla a prechádza sa. Dych sa mi zasekol v hrdle. Rýchlo som si zobrala tašku s vecami z môjho miesta a otočila sa. Cesta však bola zatarasena, stal mi v nej Logan. Vystrasene som sebou trhla.

,,Neboj, to som len ja." Zasmial sa ale keď videl moju vystrašenú tvár zvaznel.

,,Čo sa stalo?" Sadol si, oprel sa o sedadlo a rukou naznačil aby som urobila to isté.

Započúvala som sa do zvukov okolia, bolo počuť spev vtákov, hmyz v tráve, tikanie hodiniek na Loganovej ruke ale to bolo všetko. Dievčatko som nepočula. Nakoniec som klesla na kolená a oprela sa o sedadlo oproti nemu.

,,Videl si to malé dievčatko?"zašepkala som smerom k nemu. Nechápavo na mňa pozeral.

,,Dievčatko?" Zopakoval a premeriaval si ma. Musela som vyzerať ako blázon, raz som sa pozerala na neho, raz von oknom a raz na strop nad nami.

,,Áno, to malé dievčatko ktorému som pomohla keď sme pristáli."

,,Camille? Viem stále sa hojda po stromoch a lijanach." Usmial sa a nazrel do svojej tašky.

,,Ak je to tá mala s hnedými vlasmi a modrými očami ako ľad tak áno." Stále sa hrabal v taške keď z nej zrazu vytiahol balíček čipsov.

,,Za prvé aha čo mám! A za druhé to potom Camille nieje lebo ona ma hnedé oči." Otvoril ho a do vzduchu sa vzniesla vôňa slaniny.

Otvorený ho ku mne naklonil, do teraz som si neuvedomila aká som hladná a smädná. S chuťou som sa do nich pustila a Logan spolu so mnou. Neušlo mi že si ma prezerá. Znova sa ozval ten zvuk.

,,Počul si to?"zašepkala som mu. Prikývol a postavil sa.

Ja som ostala sedieť a pozorne ho sledovala. Skôr ako stihol vyjsť do uličky mu cestu zatarasila tá nepríjemná baba ktorá sa pred ním tak červenala.

,,Ahoj Elizabeth." Usmial sa na ňu.

Takže tak sa volá, Elizabeth. Pomyslela som si a premerala si ju. Bola pekná, čierne vlasy mala dlhé  pod zadok približne a rovné, modré oči mali farbu ľadu alebo oblohy za jasného slnečného dňa.

,,Všetci sem!" z vonku sa k nám donieslo Sebastianové  volanie. Logan sa zdvihol a pozrel na mňa.

,,Ty nejdeš? " spýtal sa a čupol si ku mne.

,,Nie, nejdem. Určite len chce nejakú blbosť. " založila som si ruky. Musela som vyzerať ako malé decko. Logan sa zasmial a znova si sadol na svoje miesto.

,,Ty prečo nejdeš? " vyzvedala som. Chcela som ho vykricat, že už znova má všade nasleduje.

,,Liezli sme na stromy, ja a pár ďalších deciek ale spadol som a bolelí ma ruka. Tak som si povedal že pôjdem do lietadla a poobzerám sa či nemám v taške niečo čím by som si to obzviazal." Usmial a zjedol ďalší zemiakový lupienok.

,,Ukáž to." Prekvapene na mňa pozrel.

,,Mama s otcom majú lekáreň, síce pre malé deti ale myslím že medzi tebou a nimi nebude zasa a taký rozdiel." Usmiala som sa.

,,Hej!" Zatiahol urazene ale aj on sa rozosmial. Sadol si ku mne a nastavil mi ľavé rameno.

Chytila som mu ho a čakala či nebude vystrajat alebo ho to nebude bolieť. Jediné čo som však cítila boli jeho svaly a moje srdce ktoré bilo ako zvon, tento krát to ale nebolo kvôli tej malej.