Survival never ends

2. kapitola-Pangea

     Lietadlo sa natriaslo pod turbulenciami počas letu. Nebol to pokojný let, všetci boli doma jedli večeru s rodinou, a o chvíľu sa zobudili v lietadle.

,,Pripomenie mi niekto prečo letíme nad Pangeou? " opýtal čierno vlasy chlapec, nie ani tak starší ako ja. Pozeral z okna očividne nervózny z toho pohľadu,  ako my všetci.

,,Čo je, nebodaj máš len strach." Od okna oproti mne sa ozval chlapec s vlasmi čiernej farby a hnedými očami ktoré pôsobili akoby sa všetkému vysmievali.

,,A ty si akože kto?" Osopil sa znova ten chlapec.

,,Volám sa Logan Collins ak to uz musíš vedieť."zasmial sa Logan a sledoval toho druhého chlapca.

,,Už som o tebe počul, ty si ten ktorý sa dokázal naburat do vládneho systému. " uznanlivo kývol ale stále ho prepichoval pohľadom.

,,Aj ja o tebe, Sebastian Argent. Tvoj otec je policajný dôstojník." Ak aj bol Sebastian prekvapený tým že ho tu niekto pozná nedal to na sebe  poznať. 

A tak sme leteli ďalej. Nik nemal kto vie akú náladu, zvlášť nie keď sme videli aké je počasie a kam smerujeme. Nik to nepovedal nahlas a napriek tomu to viselo vo vzduchu. 

Pár metrov pred nami som ho zbadala.  Ostrov bol zahalený v hmle, ale jasné bolo vidieť že niekde panuje pekné slnečné počasie ale o pár metrov ďalej bola búrka.

,,Prosím priputajte sa." Ozval sa hlas z rádia. Všetci ho poslúchli ale nervózne mrmlanie zaplavilo celé lietadlo.Cesta na ktorej nik nechcel byť a napriek tomu tu sme všetci , sa zrazu zmenila na cestu plnú strachu. Dokonca aj Sebastian s Loganom boli ticho.

,,Pre boha, pre boha, pre boha. ....." mrmlala som si popod nos a snažila sa ovládnuť aby som nepistala ako malá keď sa lietadlo začalo prudko rutit k zemi.

,,Nastali mierne komplikácie, prosíme cestujúcich aby neopustili svoje miesta, musíme núdzovo pristáť." Z reprakov sa opäť ozval hlas kapitána.

,,On sa zbláznil! Chce pristáť na tom prekliatom ostrove!" Dievča vedľa Sebatiana,  vysoká blondína si odola pás a zamierila si to ku kabinke.

,,Lea, nemá to zmysel je tam len hologram. A počítač." Sebastian  ju stiahol naspäť do kresla vedľa seba a pripútal ju hoci sa bránila.

,,Sebastian! Nechaj ma! Veď on chce pristáť na ostrove!" Kričala na neho.

,,Je šialená však? Mala by si vidieť ako vystrajala keď sa dozvedela že letíme  cez Pangeu." Na voľné sedadlo vedľa mňa klesol Logan a zapol si pás.

Podráždene som na neho zazrela ale keď lietadlo vošlo do ďalšiej turbulencie silno som zavrela oči, modlila a sa preklinala chvíľu keď som sa ocitla v tom lietadle. Určite sa mi to len sníva. Neletím v lietadle starom pomaly sto rokov,  vedľa mňa nesedí syn starostu mesta a ja som doma v posteli. 

,,Nesedel si predtým náhodou niekde inde?" Precedila som cez zuby ale oči som stále držala zavreté.

,,Vadí ti to princezná?" Uskrnul sa ale pri dalsiej turbulencii sa aj on chytil opierky na sedadle.

,,Nie som žiadna princezná! Volám sa Ashley." Zavrcala som na neho. Klesali sme dlho, dlhšie ako by sa patrilo.

,,Logan, teší ma." Podal mi ruku ale ignorovala som ho.

Namiesto toto som pozrela von oknom, zlý nápad. Leteli sme dole ako šípka, krídla sa na lietadle ledva držali, kyvali sa a vyzerali že už už sa odtrhnú. Čo bolo však najhoršie,  pevnina sa rýchlo blížila.