Survival never ends

23. kapitola- Dobré ráno....

Neviem ako dlho som spala, ale dlho to určite nebolo. Možno by som aj spala dlhšie ale tečúca voda z kúpelňe tomu dosť bránila. Logan sa zrejme zobudil skôr ako ja šiel do sprchy. Pri pomyslení na predchádzajúcu noc ma oblial pot a pocit viny sa do mňa zahryzol akoby som bola sušienkou na stole. 

Zrak mi padol na nočný stolík. Bol v celkom dobrom stave ak prihliadneme na to čo sa udialo za posledných 97 rokov. Keď som včera zaspávala bol na ňom len jedna lampa a prevrátena fotografia, teraz tam bola lampa prevrátená fotografia a v koženom púzdre zasunutá dýka.  Odopla som pracku ktorá bránila aby nožik vypadol a vytiahla ju. 

Bol tak akurát veľka, presne mi padla do ruky a dokonca aj moje malé prsty dokázali uchopiť ručku správne. Mala dvojitú čepeľ, hore zúbkovanú, dole pekne hladkú a ostrú. Do jej druhého konca bola vsadená strieborna vlčia hlava. 

Keď voda konečne prestala tiecť čakala som že vyjde vonku Logan, na moje prekvapenie to bol Sebastian. ďalším šokom bolo keď vyšiel vonku len v uteráku obtočenom kolo pásu a druhým si šuchal vlasy.  

,,Dobre ráno, Princezná." usmial sa tým jeho štýlom a mokrý uterák prehodil cez stoličku. 

Nedokázala som sa prinútiť hovoriť, len som sedela a dívala sa na neho s otvorenými ústami. Nemohla som si pomôcť, vedela som že mal pevné telo, ale že ho mal až taky vypracované, to teda nie. 

,,Dobré? Myslím.." odvetila som a začervenala sa keď ma prichytil ako si ho obzerám. 

,,Si zlatá keď sa červenáš, vieš to ?" zasmial sa a priskočil ku mne aby ma zľahka pobozkal. 

To ma akoby prebralo zo sna. Ak je Sebastian tu, kde je potom Logan? Čo ak nás uvidí alebo počuje? Neviem ako mu to povedať, ani mu nechcem veľmi ublížiť, taktiež sa obávam toho že to spolu nedokážeme dlho schovávať. 

Sebastian si musel všimnúť môj pohľad lebo sa zadíval na dvere a sadol si ku mne. Preplietol si so mnou prsty a  mne sa naskytol pohľad na jeho ruky. Mal ich doráňané, hánky zodraté a červené. 

,,Sebastian, ty si sa bil? S kým?" vyskočila som z postele ale odpoveď bola hneď jasná. 

,,Upokoj sa Princezná, nič sa mu nestalo on sa pustil do mňa. Ja som sa ho skoro nedotkol." postavil sa Sebastian z postele a pomaly sa blížil ku mne. 

,,Tak čo sa potom stalo?" opýtala som sa a prehrabla si husté hnedé vlasy. 

,,Daj mi dve minúty aby som sa obliekol, nemôžem predsa stále behať len v uteráku, alebo áno?" zasmial sa a ja som znova nabrala červeň. 

,,Dobre. Počkám." odvetila som sa on mi dal bozk na čelo a stratil sa v kúpelni. 

Kým Argent, teda vlatne Sebastian dokončoval hygienu, rozhodla som sa zbaliť veci, čím rýchlejšie vyrazíme tým lepšie pre nás. Mapa ležala v obývačke na stole, bola rozložená a všade kolo nej, na nej alebo po zemi sa váľali papieriky. Vyzeralo to ako poznámky, chaotické poznámky ale stále poznámky. 

Mapa bola pripevnená na malom drevenom stole, v každom rohu bol malý špendlík. Bola otočená zlým smerom ale napriek tomu akoby ani nie. Kopce a rieky sedeli, mesto v ktorom sme boli bolo správne ale ostatné nesedí. 

Niekoľko metrov od miesta kam podľa náčelníka odniesol Ničiteľ odniesol Lili a Maxa bolo prázdno, akoby na mape chýbal kúsok. Až niekoľko centimetrov ďalej bolo červené X. Vyzeralo to akoby tá posledná časť mapy bola napísana v rýchlosti, nedokončená, nie tak podrobne ako na začiatku, čím sme šli ďalej tým viac a viac veci nesedelo. 

,,Princezná?" Sebastianová teplá dlaň sa objavila na mojom ramene. 

,,To si robil celú noc?" otočila som sa k nemu ale vnímala som ho len okrajovo.