Survival never ends

18.kapitola- Ničiteľové tajomstvá

Len čo som oblečená vyšla vonku, chcela som sa vrátiť do stanu. Dedina bola v dezolátnom stave, všetko bolo zničené. Ostalo len niekoľko stanov,väčšina slúžili ako dočasné kliniky. Všade okolo boli deti, starci, chorý ktorý čakali až sa na nich dostane rad, bol to hrozný pohľad. 

,,Nedívaj sa tam." pošepkal mi do ucha Logan. 

,,Čo sa im stalo? Netušila som že je ich tu toľko." rozhliadla som sa okolo, bol to pohľad na ktorý do konca života nezabudnem. 

,,Nie všetci sú odtiaľto. Mnoho ich našli v lesoch."pokrútil hlavou a zadíval sa na oblohu nad nami. 

Mohlo byť tak niečo po jednej hodine poobede. Bežne v lese, alebo aspoň ešte na začiatku keď sme sem prišli som často počúvala spev vtákov. Bolo to niečo čo mi pripomenulo že tento zabudnutý raj nepatrí nám a mali by sme si ho vážiť. Že tam niekde vonku je svet ktorý si dokonale poradil aj bez nás niečo cez sto rokov. Teraz tam však panovalo ticho, vtáčiky nespievali, všade bolo ticho ako v hrobe, ani vietor nefúkal. Všetok smrad z rozkladu sa držal na mieste. 

,,Čo sa stalo ? Prečo som odpadla? Ako sa podarilo Argentovi zachrániť? Kam zmizol ten tvor?"  začala som sypať otázku za otázkou. 

Logan sa usmial a preplietol si so mnou prsty. Jeho ruka bola príjemne teplá. ,,Máš toľko otázok, Ash. Ale musiš počkať." pokrútil hlavou a vyzeral v dave ľudí niekoho konkrétneho. 

Najskôr som si myslela že Argenta, hneď som to však zavrhla keď sa davom k nám pretláčala Arya. Prekvapene som na nu pozrela, od toho ako nás sem zaviedla som ju nevidela. Vyzerala inač, vlasy mala pevne stiahnuté do chvosta vzadu na hlave, jasné oči jej potemneli a pridali sa k ním aj kruhy. Oblečené mala nohavice pod kolená a čierne tričko, stále však na ňom bolo vidieť flaky krvi, len som dúfala že nie jej. Čakala som že po tom ako sa k nám zachovala ju budú ostatný nenávidieť, všetci sa jej však zdravili a usmievali sa na ňu. 

,,Arya, ako sa má otec?" opýtal sa Logan a uvoľnil objatie okolo môjho pásu. 

,,Už lepšie, zranenia niesu vážne." odvetila s pohľadom pevne zovretým  s mojím. 

,,Vysvetlí mi tu niekto, čo sa to tu deje ?" spýtala som sa a dúfala že ma nebudú ignorovať ako zatiaľ vždy. 

,,Arya ti to vysvetlí, ja musim ísť za Argentom." venoval mi posledný rýchly bozk a zmizol niekam medzi stany. 

,,Poď za mnou, Princezná." usmiala sa Arya a viedla ma medzi stany. 

Nebol to príjemný pohľad, skoro všade po zemi bola krv a niekde boli dokonca aj kusy mäsa, niekde stany, raz sa mi zazdalo že som videla končatinu. Arya ma však viedla hlbšie do lesa stanov a nemala som čas dívať sa okolo. 

,,Mala si nám to povedať." povedala som po chvíľi cesty. 

,,Možno , nemala som ale istotu že ma príjmete a počúvnete." pokrútila plavou hlavou až sa jej chvost zakýval zo strany na stranu. 

,,Logan sa pýtal na tvojho otca, nikdy si o ňom nehovorila...." začala som a ani sama som nevedela kam tým mierim. 

,,Ak chceš vedieť kto je môj otec, Ashley Svit-konia, mohla si sa spýtať rovno." zasmiala sa a viedla ma k tomu veľkému červenému stanu pred ktorým sme už raz boli. 

,,Svit-konia?" začudovala som sa. 

,,Áno, tak sa po našom povie Princezná, Sebastiana by to mohlo zaujímať." pozrela na mňa spod veľkých mihalníc. V tú chvíľu by som bola prisahala že presne vie na čo myslím.