Night moon

40.časť

Dve farby...Modrá....Hnedá... Na prvý pohľad sú to len farby, ktoré nemajú skoro nič spoločné. Modrá farba je úplne odlišná od hnedej...

Hnedá je pre niekoho staromódna farba, no skoro všade zapadne. Je možné ju kombinovať s farbami ale nie stále k sebe farby pasujú. Hnedá je klasická, prírodná farba, ktorá sa vyskytuje hlavne v prírode...

Modrú farbu je ťažko opísať, keďže má viac odtieňov ako hnedá... Každý odtieň  modrej signalizuje niečo iné... No hlavné odtiene sú tmavomodrá a svetlomodrá...

Tmavomodrá signalizuje niečo nebezpečné, temné, nečakané... Na prvý pohľad môže vyzerať  neškodne, no je iba časovaná bomba, ktorá môže kedykoľvek vybuchnúť. 

Svetlomodrá signalizuje pravý opak tmavomodrej... má hlavne pozitívne vlastnosti a tak ako pôsobí na prvý pohľad je aj naozaj...

A tak sú rozdelené osoby v Dcére noci... jej svetlá stránka (svetlomodrá farba), temná (tmavomodrá) a ľudská (hnedá)... tri osoby v jednom tele. V tomto prípade sú tri osoby v jednej väznici. Je to celkom zábava byť trikrát na jednom mieste. Moje svetlé a temné ja sú pripútané ku kamennej stene oproti sebe vzdialené od seba aspoň osom metrov a obidve mimo prevádzky. 

Ticho, v ktorom som sa ocitla sa rozlieha po celej väznici a strašne mi to lezie na nervy. Energia, ktorou som sa podelila s Klausom a ktorú škaredo využil sa mi postupne vracia. Cítim, ako moje telo znova znova zapĺňa sila Mesiaca a ja sa konečne necítim ako ryba na suchu.  

Ale....hmmm....stále mi nejde do hlavy.... ako sa s ním mohla, preboha, bozkávať?! Veď to je porušenie zákonu prírody! Ako som mohla urobiť takýto nehorázny čin?  Hrúza.... Keď sa vrátim tak sa hneď vyparím a je mi jedno, či na mňa tam vonku čaká Mikael alebo nie. Nemienim sa naň dívať s pocitom, že sme sa skoro spolu vyspali. A nie len to... Prečo ma vlastne uhryzol? Moje svetlé a temné ja majú na krku pichy od Klausovych tesákov. Prečo mi to robí? Baví ho to alebo sa len nevie nabažiť mojej krvi?  

Krv...hmmm...ako často som ju už videla? Odkedy som stretla Klausa? Alebo odkedy prišli ty nový žiaci do školy. Alebo až som ich stretla, keď som odprevádzala Flycku na letisko. Flyka...! Ako dlho už je preč? Mesiac minimálne.  Ako je možné, že som si na ňu iba raz spomenula a to v tedy, keď som hovorila Klausovy o sebe? Čo som to ja za sestru? Ako som mohla na ňu len tak zabudnúť? Ako sa asi má? A čo sa stane, keď by sa vrátila skôr ako prejdu dva mesiace? Bude naštvaná za to, že som zase skončila na tomto Mesiaci? A čo ak tu ostanem dlhšie ako sto rokov? Nebude ma hľadať? Och, Bože...

Musím ju vidieť.  Aj keď viem, že ona neuvidí mňa, chcem vedieť, kde je a ako sa má. Čo ak jej tam niekto ublíži? Alebo zistí, že nie je človek ale mustang? Moment...to je somarina! Už mi vážne šibe?! Veď Flycka je človekom už aspoň päťdesiatosem rokov a nik ju neodhalil. Kto by ju len podozrieval v Karibiku? Možno len čistý magor. 

Keď už som prešla na magorov, čo je s tými magormi, čo ma do toho zatiahli? Kam zmizli? Nevidela som ich od plesu. Ted, Jakobs, Jack a Mark? Tak sa volali, nie? 

Omrzelo ma stáť v strede väznice a tak som si sadla. Okolo mňa sa zvíril siví piesok, ktorý mi pripomenul, že som stále uväznená na Mesiaci. Nohy som si dala do tureckého sedu, lakte oprela o nich a hlavu položila do dlaní. Svoj pohľad som namierila pred seba na kamennú stenu a nasadila sklenený pohľad. Ako to všetko vlastne začalo? A prečo sa to stalo?

Poďme na to pekne od začiatku...

Jedného krásneho alebo upršaného dňa kedy slnko svietilo alebo dážď padal prišli nový žiaci, skoro všetci upíri, na našu školu. Ted, Jakobs, Jack Mark a Lusy. Lusy chodila so mnou do triedy a s pijavicami som mala spojenú len jednu hodinu. Asi to bola matika... Lusy som zoznámila s mojimi spolužiačkami Angelinou, Simonou a Nikou. A teraz ma napadla ďalšia otázka...Čo je s nimi? Nad tým budem uvažovať trošku neskôr ale aby som ju nezabudla napíšem ju so piesku. Keby som našla papier tak aj tam ale...hľadajte na Mesiaci papier a pero.

Kútikom oka som zazrela ako sa moje Temné Ja trošku pomrvilo, niečo zamrmlalo v zmysle "dajte mi pokoj" a znova stíchlo. To ja takto vyzerám keď spím? Ok Luna, kašli teraz na spánok a sústreď sa. Zoznámila som Lusy s Angelinou, Simonou a Nikou. Prišla som domov a.... aaa.... išla som spať? Nie, niečo sa v tedy udialo ale neviem si spomenúť čo... asi som pozerala televízor...alebo nechávala vyjsť mesiac. Nie! Ničo sa stalo a viem, že ma to vystrašilo a mám pocit, že aj to začalo tento blbý kolotoč. Prečo si to nepamätám? Žeby som sa v tedy opila a na nič si nepamätám? Do kelu! Nepila som nič, lebo nepijem. A keby aj v tedy som namala sa kvôli čomu opiť.  Alebo komu. Možno si na to neskôr spomeniem. Proste niečo sa stalo a pustilo spúšťač tohto hororu. 

Na ďalší deň som odprevádzala Flycku na letisko, či? Áno, lebo tak som stretla chalanov a Jack ma pozval von. To sme išli do baru  tam som sa spoznala s Klausom, kolom a Elijahom... zahrali si super naháňačku po lese, Klaus ma "zachránil" pred svojimi bratmi a ja som potom uletela na pegasovy. Táto scénka mi navždy ostane v pamäti. Jemne som sa pri tej spomienke  usmiala. Vystrela som chrbát a rukami sa oprela dozadu o zem. Väznica predo mnou sa začala pomaly strácať. Múry menili farbu na striebornú a za pár sekúnd sa rozsypali ako domček z kariet. Venovala som posledný pohľad môjmu Temnému Ja a prezrela si jej krk. Špinavý od krvi. Aspoň ju mohol Klaus vyčistiť. Osoby, ktoré mi robili tichú spoločnosť sa rozplynuli ako dym. 

Krv...krv...krv....hmmm....krv je krv... je červená, tekutá a pôsobí strašidelne. V hororoch bola buď všade ale iba na stenách a niečo ňou napísané. Ako u nás doma na okne. Čistili ste niekedy už krv z okna? Je to makačka  a ťažko ide dole.... Už ma to nebaví... cítim sa ako Sherlock Holmes... a veď,... prečo by som sa naň nemohla na chvíľu zahrať? Ešte si zohnať fajku a kockovaný plášť, čo bude veľmi ťažké keďže na tomto mieste nie je ani papier a pero. Nevadí... Tak...ideme riešiť prvú otázku...pohľad presuniem na piesok a prečítam otázku nahlas. 

,,Čo sa stalo s kamoškami? Hmmmm... to neviem, zatiaľ nevadí. Prejdime na ďalšiu otázku..." cítim sa ako komentátor nejakej súťaže. 

,,...Čo sa stalo deň predtým ako Flycka odišla? Hmmmm.... zákerná otázka. Ahááá, umývala som okná od tej krvi, no jasné. A strávila pri tom tri hodiny." je normálne, že sa rozprávam sama so sebou? Zrejme nie. No čo už? Počkať....Okná som umývala lebo boli od krvi a krvou som mala napísane niečo na okne! A doteraz neviem kto to urobil a prečo. Týmto to začalo. Spomínam si, že tam bolo napísané ,,Priprav sa na svoj osud" alebo niečo v tom zmysle. Ale kto to začal?  Jack, Klaus, Kol, Elijah, Marcel alebo Mikael? Pekne postupne. Jacka a jeho bandu som spoznala skôr a keby niečo také urobili tak Jack by mi to povedal keďže sme teraz "priatelia" čiže je vylúčený. Klaus, Kol a Elijah by to tiež nemohli byť keďže prišli som neskôr. Zostáva Marcel Mikael. Marcel hneď ako prišiel ma chcel zabiť ale prišiel znova neskôr ako bol ten nápis na stene. Takže ostáva už len Mikael a ten ma až na plese napadol. A jeho som videla pár dní pred plesom. Ale ples bol aspoň o týždeň neskôr. Nedáva to zmysel.... Alebo...je tu ešte jedna možnosť. A to tá, že Mikael tu už bol skôr ako ostatný...