Night moon

33.časť

Nemohla som to vydržať. Doslova som zabodávala doňho pohľad. Cítila som malé pálenie očí, čo naznačovalo, že zmenili znova farbu na žltú.

,,Ukončíme to ešte túto noc." zašepkala som a vrhla sa naň ako tiger na korisť.

Krv v žilách mi vrela a srdce sa išlo roztrhnúť. Sedela som na Klausovi obkročmo a priklincovala mu ruky k zemi. 

,,Luna, spamätaj sa!" kričal po mne a snažil sa vyslobodiť zo zovretia. 

,,Vysvetlíme si to navzájom a nemusíme sa pri tom zabiť!" pokúšal sa ma presvedčiť.  no ja som mu ruky zovrela ešte silnejšie. 

,,Tu nie je čo vysvetľovať! Rečí už bolo dosť a je na čase konať!" pustila som mu jednu ruku a celou silou mu vrazila do sánky. Jasne bolo počuť puknutie kosti. Hlavu mu trhlo doprava a z rozbitej pery mu stekal pramienok krvi. Hneď na to som mu uštedrila druhú ránu na druhú stranu. Hlavou mu trhlo doľava a pre zmenu mu tiekol nový pramienok krvi ale z nosa. 

Keď som bola menšia, otec ma učil bojovať, čiže sa biť viem a to dosť dobre. Tak, či tak už schytal odo mňa nakladačku aj s bratmi. No v tedy som to ešte nebola NOVÁ. V tedy som bojovala len kvôli potrebe sa brániť. No teraz je to iné.

Klaus využil malinkú chvíľku mojej nepozornosti a prevalil nás. Teraz sedel on na mne a zovieral mi ruky vo svojich dlaniach. Na čele mal kvapky potu a tvár mal trošku krvavú kvôli ranám ktoré som mu uštedrila. 

,,Do toho! Zabi ma!" hovorila som pomedzi môj rýchli dych. No on ma len pozoroval svojimi smaragdovými očami a ani sa nepohol. Prečo ma už nezabije? Prečo mi nedá rovnaké rany do tváre ako ja jemu? Ani sa nepohol. Cítila som jeho zrýchlený dych na mojej tvári, ktorý mi hrial pokožku. Oči sa zabodli do tých mojich.

,,Urob to!" skríkla som po ňom a trhla so sebou. No ani sa nepohol, iba ma pozoroval. Na chrbte som cítila chladnú hlinu, ktorá ma chladila. Táto poloha mi nebola dvakrát príjemná. Nohy som mala skrčené a Klaus mi ich svojimi perfektne zaklincoval k zemi. Sedel mi na trupe a ruky mi držal po bokoch hlavy.  Dochádzala mi trpezlivosť.

,,Luna, prestaň so sebou trhať. K ničomu ti to nepomôže." konečne prehovoril. Už som začínala uvažovať, či si ten jazyk pri tých úderov neodhryzol. 

,,Tak ma už zabi! Veď o toto ti celý čas išlo. Takáto šanca nestáva často." to mi snáď robí naschvál. Neznášam ho! Nenávidím ho! Mala som šancu sa rozhodnúť, či budem žiť svoj vlastný život alebo zariskujem a zažijem niečo nové. A ja, ako hlúpe dievča si vyberiem druhú možnosť. Bola pravda, že som ešte nikdy nezažila plesy a dlho som o tom snívala ale ešte nik ma takto nepodrazil. A to je priveľa.

,,Nikdy som ťa nechcel zabiť, láska. Prišiel som ťa hľadať a pomôcť ti." pomôcť? Vážne? 

,,Tak to je pomoc, ti poviem." pregúlila som očami a znížila tón hlasu na hlboký.  

,,Ja ťa nechcem zabiť a nikdy som nechcel." stisol mi pevnejšie ruky a vravel vážne. Ale ja mu na to kakám.

,,Ani ja som ťa nechcela zabiť." zatvárila som sa previnilo a nevinne. 

,,Ale už chcem!" sarkasticky som sa usmiala. To prekvapenie v očiach  som si jasne zapamätala. Mihol sa tam strach, smútok, zmetenie a .... a ľútosť?! Prečo ma ľutuje?

,,Luna.." začal niečo vravieť, no nedala som mu možnosť. On ma nemá čo ľutovať! Toto ma naštvalo oveľa viac. Ja nie som žiadna chudinka, ktorá sa stará len o svoje nechty a rozpútala by aj 3. svetovú vojnu proti tomu, kto jej ho zlomil, či krivo pozrel.

Zovrela som ruku v päsť a sústredila sa na to jediné. Bolesť. Bolesť, ktorá je neznesiteľná. Túto schopnosť som nikdy nepoužila, no túžila po tom zistení jej moci. 

Klaus okamžite uvoľnil stisk a chytil sa za hlavu. Využila som príležitosť a odhodila ho od seba. Narazil do stromu, ktorý bol hneď oproti a z očí mu tiekla krv. Nevedela som, aké rany spôsobí to kúzlo ale celkom ma penke prekvapilo. 

Vstala som a mierila som si to hneď k nemu. 

,,Povedala som ti jasne, aby si ma zabil, keď bola možnosť. Neposlúchol si ma a to bola chyba." keby pohľad zabíjal, je mŕtvy už dávno. 

Amatérsky sa pozviechal zo zeme. 

,,Chceš boj? Fajn máš ho mať!" túto vetu som chcela počuť. Už je to dávno, čo som nerozdávala päste pri skutočnom boji a pravdu povediac mi to aj chýba.

Ahojte...

Sľúbila som si, že novú časť dáv v nedeľu a tadá... Je na svete. Dúfam, že sta si ju užili... Nemám k tomu nič, čo dodať.