Night moon

23.časť

,,Okamžite to daj zo seba dole! Vyzeráš v tom ako paradajka." zakričala na mňa Rebekah hneď ako som vyšla s kabíny.
,,Ja by som ju rád uvidel sestrička." zasmial sa Klaus s pohovky s vínom v ruke. Toto je asi piaty obchod. Zatiaľ sme tu najdlhšie, štyri hodiny. Klaus vypil aspoň tri fľaše vína. Niet divu, že mu tak preskakuje.

Pozrela som sa na Rebekah, či mám ísť. Kývla hlavou a ja som sa išla ukázať Klausovy. Na sebe mám červené šaty s čipkou na sukni. Boli dlhé po zem a mali srdiečkový výstrih. Pás mi zvýraznil krivky na tele. Bol priveľmi stiahnutý, až som sa divila, že vôbec dýcham. Hneď na to za mnou prišla Rebekah v čiernych šatách ako noc. Mala ich po kolená. Veľmi sa mi páčili. Mali srdiečkový výstrih a boli bez ramienok. Sukňa mala klasický strih.
Klaus, hneď ako nás uvidel dostal záchvat smiechu.
,,Rebekah mala si pravdu. Vyzerá ako jablko." stále sa smial. Otočila som sa a odišla sa prezliecť.
,,Až taký úprimný si nemusel byť." počula som hlas Rebekah.
,,Sestrička, veď si sama povedala, že vyzerá hrozne." hneď na to hovoril Klaus. Rebekah si na to hlasno povzdychla.
,,Inak aj ty by si mala dať tie šaty dole. Vyzeráš ako čierna vdova." na tejto poznámke som sa ticho zasmiala.
,,Tak to ti ďakujem."
,,Nemáš za čo. Ako si vošla, si mi pripomínala Zubatú ktorá sa prefarbila." Rebekah sa išla prezliecť. Ja som hneď vyšla von a sadla si ku Klausovy.

,,Som hotová. Už sme prešli päť obchodov. Viac už nezvládnem." vzdychla som. Vážne som mala toho dosť.
,,Už si vyskúšala všetky šaty?" zasmial sa nad mojou reakciou.
,,Áno. Rebekah sa len oblečie a ideme." rozhodla som.
,,A ktoré šaty si si vybrala?" provokoval ma.
,,Veď ani jedne si mi neschválil" hodila som naň nechápavý pohľad.
,,To nevadí. Ja som ti už vybral šaty. Sú v tvojej izbe."
,,Čože?"
,,Áno. A budem rád ak si ich oblečieš na ples.
,,Tak moment! Skoro celý deň hľadáme šaty na ten ples a ty mi na v poslednom obchode povieš, že si mi ich už vybral? Načo tu potom sme?" už som začala kričať. To je pako.
,,Len sa upokoj láska,"
,,Nehovor mi tak!" skočila som mu do reči.
,,dobre, Rebekah potrebovala dohnať nakupovanie. Aj tak ti ani jedne nesedeli." vravel to celkom pokojne. Zabíjala som ho pohľadom. Hneď sa začal smiať a dopil víno v pohári.
,,Môžeme ísť?" opýtala sa Rebekah, ktorá sa tu s čista jasna zjavila. Prikývla som a postavila sa na odchod. Klaus nič nevravel, iba zopakoval môj pohyb.
,,A kedy ja vlastne ten ples?" opýtala som sa Rebekah.
,,Zajtra. Máš dosť času na prípravu láska." odpovedal mi Klaus a uškurnul sa. Ako ja toto slovo neznášam. Vyšli sme z obchodu a namierili do centa mesta. S Rebekah sme preberali, aký účes si spravíme. Práve sme prechádzali okolo rohu obchoda. Na mojom predlaktí som pocítila ruku, ktorá rýchlo stiahla dozadu. S Rebekah tiež švihlo do zadu za roh obchoda.
,,Čo to robíš?" pýtala som sa hneď Klausa, ktorý to urobil. Aj Rebekah vyzerala zmätená. Klaus mi priložil jeho prst k mojím perám a hlavou sa naklonil spoza roh. Ticho sme tam stáli asi tri sekundy.
,,Bežte!" zašepkala potichu.
,,Čože?" nechápala Rebekah.
,,Mikael." šepol. Jeho sestra hneď pochopila. Chytila ma za ruku a ťahala hneď preč. Nechápala som čo sa deje. Hneď za nami bežal Klaus. Rebekah zamierila na nejakú tmavú uličku.
,,Takto nás chytí." v jej hlase bolo počuť strach. Chcela som niečo povedať, ale vidím, že nie je na to čas.
,,Dobre vezmem ju a ty bež." ukázal na mňa Klaus. Čože?
Rebekah prikývla a pustila ma zo zovretia. Cítila som, že má strach. Aj s Klausa to vychádzalo. Nič podobné som u neho necítila. Rebekah mala zmätený výraz. Asi to nebude len nejaký obyčajný upír.

Klaus ku mne prišiel upírskou rýchlosťou (aj keď neviem načo mu to bolo dobré, keď stojím iba meter od neho) a vzal ma na ruky ako princeznú.
,,Čo to robíš?" zopakovala som svoju otázku, ktorú som naposledy povedala. Klaus mi na to neodpovedal. Rozbehol sa tou rýchlosťou rovno za Rebekah, ktorá sa vytratila skôr.
******

Zastavili sme v ich dome. Rebekah sa snažila chytiť dych. Klaus bol tiež trochu unavený. Z obývačky prišiel Elijah.
,,Čo sa stalo?"
,,Mikael je tu." povedala Rebekah nervózne.
,,Ale našťastie nás nevidel." dopovedal Klaus.
,,Mňa už môžeš pustiť." ozvala som sa. Klaus ma stále držal v náručí. Jeho dlane boli príjemne teplé.
,,Prepáč láska. Zabudol som, že ťa držím." ospravedlnil sa mi ale nepustil.
,,Ty vôbec niečo ješ? Si veľmi ľahká. Po tej ceste som sa obával, že si sa niekde stratila." zasmial sa.
,,Samozrejme, že jem." odpovedal som mu. Hneď na to vošiel Kol. Toho som dlho nevidela.
,,Ukáž braček." povedal a vzal si ma od Klausa. Cítim sa ako malé bábätko.
,,Vážne si veľmi ľahká." čudoval sa.
,,Ešte dlho si ma budete predávať ako bábiku?" opytala som sa. Kol otočil očami a pustil ma na zem. Hneď na to zdvihol Rebekah, ktorá to nečakala.
,,Kol!" vykríkla. Hneď ju na to pustil.
,,Mysle som, že sme silnejší ale to je Luna taká ľahká. Rebekah, mala by si brať z nej vzor." od prekvapenia som otvorila ústa. Rebekah sa naštvala a dala Kolovy po hlave. Hneď na to vyšla hore do izby.
Bola to pravda. Mám nižšiu váhu, ako ostatný. Keďže som ako ,,mesačná víla" počíta sa aj menšia váha. Niektoré víli chodia po pavučinách a tak, lebo ich to udrží. Samozrejme, aj ja to dokážem, ale nerada by som narazila na pavúka. Niekto si myslí, že je to výhoda, ale všetko má svoje plus a mínus. Raz som mala tréning v boji. Súpera som dala k zemi a sadlasi naň. Víťazoslávne som sa usmiala, ale on ma odhodil preč kvôli váhe. Na niektoré veci musím dávať pozor. Napríklad ako toto.

Ahojteee, ako sa máte? :)
Prepáčte, že tak dlho nebola ďalšia časť, ale škola:(
Ďakujem vám za odpovede na otázky. Veľmi ma inšpirovali.:) Rada by som chcela vedieť, prečo nechcete aby Luna bola upírka???

Inak ako sa vám páčila časť? A čo si myslíte o Mikaelovy? Nájde ich? Alebo ani o nich nestojí? Budem rada. Ak mi napíšete. Rozhodla som sa dávať časti s venovaním. Ak budete chcieť, stačí napísať.
Tak ja už musím ísť. Majte sa.
Lubim vás <3