Night moon

38.časť

Ak patríte medzi najnebezpečnejšiu bytosť sveta je ťažké sa niekedy držať na uzde. Každá bytosť má svoje nervy no nik ich nemá zo zlata. Ak niekto prekročí ich hranicu je veľmi malá pravdepodobnosť, že vyviazne bez zranení bez ohľadu na to, či sú tie zranenia psychické alebo fyzické. Ani ja ich nemám zo zlata síce tak vyzerám na prvý pohľad. Moje nervy a trpezlivosť nie je veľká, čiže môj vnútorný démon, ktorého má každý, má ešte menšiu trpezlivosť. Horšie je, keď je teraz na slobode a robí si čo chce. Ako napríklad, teraz. Pustila sa do bitky z najmocnejším hybridom.....v kuchyni.

,,Luna, už dosť!" kričal Klaus po celom dome. Práve mu totiž Bosorka uštedrila ránu panvicou do tváre. Ja mám zrejme veľkú zlosť.  Bosorka neprestávala ho udierať päsťami a hrncami, ktoré boli po ruke. Mala som silné nutkanie zasiahnuť do tejto situácie lenže Klausovi by nepomohlo ani, keď sa postavím pred neho. Všetko preletí cezo mňa. Do kelu! Prečo som jej uverila a pustila ju? 

,,Luna, prosím. Už dosť!" povedal Klaus na oko unavene. Zrejme ho už nebaví sa so mnou biť. No ja sa poznám a toto ma dokáže pekne vytočiť. Je vidieť, že Klaus ešte nezažil moju zlú stránku. Nepozná ma. Nemá ani tušenie, že moja trpezlivosť je nieje vždy rovnaká. Ide to často podľa nálady. A keď mám nervy, tak mám nervy!

Bosorka zavrčí a preskočí kuchynský ostrovček, ktorý jej stál v ceste dostať sa ku Klusovy. Páni, ja musím byť fakt naštvaná, keď až vrčím.  Klaus sa stihol jej vyhnúť skôr ako naň zaútočila. Len jeho tričko to neprežilo. Bosorka nechtami stihla zachytiť jemnú látku čierneho trička. Klausovy to veľmi neprekážalo, zato ja som nechávala svoj pohľad na jeho krásne telo. No najviac ma zaujalo jeho tetovanie na ramene. Čierne pierko ktorého sa jedna strana zástavice mení na malé vtáky, ktoré odlietajú do neznáma.  Niekedy som rozmýšľala, že si aj ja dám niečo také vytetovať na rameno ale to boli len nereálne myšlienky. Myslím, že tá rana, ktorú mi spôsobil vlk ktorému sa neviem akým zázrakom podarilo poškriabať Flycku a mňa naraz, mi celkom stačí. Som originálna. Takéto rany nemá nik! 

,,Luna, prestaň ma vyzliekať. Veď spolu ani nespávame... teda ak máš o to záujem, budem len rád." zaškeril sa Klaus a premeral si Bosorku od hlavy po päty.  Počkať... on mi dáva návrh sa s ním vyspať? 

,,Nevravím, že nemám o to záujem." povedala lišiackym úsmevom. Ja sa asi zabijem... Ako to mohla povedať? Veď to ani nie je pravda! Ja by som sa nikdy nechcela s Klausom vyspať. Tada aj keď možno .... nie! Dosť! Luna, nemysli na to! A botka!

,,Ale teraz ťa chcem zabiť, čiže si to necháme na neskôr. Keď prežiješ." dopovedala a skočila na Klausa ako hladný tiger. Klaus neudržal rovnováhu a s buchotom dopadol na tvrdú podlahu. Bosorka na ňom sedela obkročne a ruky mu priklincovala po bokoch hlavy. Na tvári jej pohrával víťazoslávny úsmev. Neviem či to bolo tým, že vyhráva  nad Klausom alebo poloha v ktorej sa ocitli. Taká som rada, že tam teraz nie som. 

,,Čiže si to chceš rozdať práve teraz a tu?" opýtal sa Klaus. Znova ten lišiacky výraz 

,,Prestaňte! Nerada by mi v hlave hrala myšlienka, že som sa s tebou vyspala a ani som to nebola ja!" kričala som aj keď viem, že ma nik nepočuje. No za pokus nič nedám.  Nedá sa to počúvať a sledovať tých dvoch ako rozmýšľajú, či sa spolu nevyspia.  A ja som jedna z nich! Ughh....

,,Virtus tua per noctem ad me" začala Bosorka vravieť zaklínadlo. Toto nie je ani zďaleka dobré. Tieto zaklínadlá nepoužívam. Sú dosť zložité a majú negatívny cieľ. Vysať z bytosti ich nočnú energiu. Takto sa niekedy živím. Ale vážne len zriedka.  Človek potom doslova zhorí, kvôli tomu , že nemajú nočnú energiu aby sa ich telo ubránilo návalu slnečných lúčov. Musím niečo urobiť, lebo zomrie...

,,Non....non....non..." frflem si popod nos a snažím sa vyslať proti kúzlo. Nikdy som to neskúšala ale verím, že to aspoň trošku pomôže. ,,Non... non...non..." 

Vidím ako z Klausa pomaly vysáva energiu a on je stále slabší. Nemôže sa brániť. Nepomáha to....