Night moon

7.časť

V tej chvíli vošli do triedy traja chalani. Mohli mať tak 18-19 rokov. Všetci traja boli rovnako vysoký.
,,Dobrý deň. Prepáčte že meškáme." povedal jeden z nich.
,,Dufam že sa to nebude opakovať. Sadnite si kde je voľné." v tej chvíli sa obaja odročili a začali hľadať voľné miesto. Ten v pravo mal hnedé dlhé vlasi a zelené oči. Chalan na ľavej strane mal krátke hnedé vlasy a modrohnedé oči. No a ten v strede mal čierne vlasy ktoré pripomínali vrabčie hniezdo a hnedé oči. Chalani čo stáli na bokoch si sadli predo mňa a ten posledný ku mne.
,,Ahoj som Timo." predstavil sa mi.
,,Ja Luna. Keď ma budeš cez vyučovanie otravovať, oľutuješ to." povedala som a hodila naňho krvilačný pohľad.
,,Ok. Prepáč že som sa predstavil." zacal sa mi ospravedlňovať.
,,Prepáč že si idiot." povedala som a ďalej si začala kresliť do zošita. Učiteľka začala rozdávať testy ktoré sme minule písali. Už neviem ani kedy. Prišla kou mne a podala mi môj test. Samozrejme jedna. Timovi, Lukášovi a Henrichovi dala pár prikladov, ktoré následne skontrolovala.
,,Luna, budeš doučovať Tima a Jacka z rovníc." povedala učiteľka a ukázala na menovaných.
,,Ale..."začala som protestovať.
,,Žiadne ale. Si slečna jednotkárka a môžeš aj tuto trojkárov. " skočila mi do reči. Hneď na to zazvonilo.
,,Kedy sa stretneme, zlatko?" opýtal sa ma Timo s úsmevom.
,,Nevolaj ma tak" povedala som s hnevom. Som už dosť vytočená.
,,Prečo? Čo mi urobíš?" opýtal sa ma s úškrnom. Hneď na to mu vletela facka. Ostala mu tam poriadna odtlačka od mojej ruky. Hneď na to za mnou prišiel Jack.
,,Prideme dnes o 18:30 k tebe. " povedal a zmizol. Začala som sa báť. Timo sa začal zase usmievať od ucha k uchu. Pretočila som očami a odišla. Škola ubehla rýchlo. Hneď keď mi skončilo vyučovanie som išla rýchlo domov.

~~~~~~~~

Hneď ako som prišla zamkla dvere. Začal mi zvoniť mobil. Už volá Flycka pomyslela som si.
,,Ahoj láska, ako bolo v škole?" mýlila som sa. Stačilo mi počuť to slovo ,,láska" a hneď som vedela kto volá.
,,Klaus odkiaľ máš moje číslo a čo chceš?" začala som sa ho pýtať kopu otázok.
,,Len pokojne láska. Pekne postupne. Číslo nebolo ťažké zohnať. Rád by som, kaby sme sa stretli pri cintoríne o dva dni. Včera to nedopadlo najlepšie. "
,,Áno. Prečo nie? Pôjdem von s upírmi, ktorý sa ma snažia zabiť. Normálne, že? Myslíš, že mám chuť sa s tebou stretnúť po tom včerajšku. Ani náhodou. A láskavo ma nevolaj láska."
,,Takže si ten krásny náramok môžem nechať. " pozrela som sa na svoju ruku. Nemala som ho.
,,Už ti to došlo?" začal hovoriť Klaus.
,,A-ako, k-kedy..."začala som koktať.
,,To ti vedieť netreba. Čaká ťa o dva dni pri cintoríne o 23:00. Jasné. Príď si ho vyzdvihnúť. Zatiaľ sa maj láska. " dopovedal a zložil. Zosunula som sa na zem. Super. Klaus má môj náramok, idú mi po krku štyria upíri a dnes mám doučovať jedného z nich a magora ktorý nevie ani čo je rovnica. Z mojich myšlienok ma vyrušilo zazvonenie pri dverách. Pozrela som na hodinky. Ani som sa nenazdala a bolo pol siedmej. Super, moja hodina smrti.

Ahojte.
Nakoniec som sa rozhodla, že budem pokračovať v tomto príbehu. Ďakujem vám veľmi pekne za komentáre a hviezdičky. Veľmi si to vážim. Tak čo hovoríte na túto časť? Prepáčte za chyby. Budem sa snažiť dať čo najskôr ďalšiu časť. Prajem vám pekné dni v škole. Majte sa. :-D