19. časť

316 37 6
                                    

Luna:

Utekala som od pôvodných čo najďalej. Dych sa mi zrýchlil. Cítila som sa voľná. Slobodná. Nespútaná. Zastla som v strede lesa. Bola som šťastná. Cítila som silu. Noc ma hladila po pokožke. Krásny mesiac mi robil krásne nočné svetlo. Niekto by sa bál. V noci a sám. Pre mňa je to krásny pocit. Medzi stromami bolo vidno vodu. Prišla som k nej bližšie. Bol to malé jazierko s vodopádom. Voda bola čistá. Na chvíľu som sa zarazila. Počula som prasknutie konára. A hneď potom hlasy. Nerozumela som im. Boli to mužské hlasy. Ja som len čupela pri jazeru a ani sa nepohla. Tie hlasy boli čoraz hlasnejšie no nedalo sa im rozumieť.

Klaus:

,,Kde je?" pýtal sa ma už po tretíkrát Elijah. Stratil som Luninu stopu. Bože, to dievča má dobrú kondičku. Ako sme vyrazili do lesa sme sa museli vrátiť. Elijah zabudol kľúče. Ja som medzi tým vošiel do svojej izby. Chcel som vziať náramok, no nebol tam. Tá mála potvora. Kedy to stihla?
,,Prípadám si ako opakovací somár. Neviem." po dlhom pobehovaní sem a tam sme zastavili pri jazere. Dlho som pri ňom nebol. No niečo sa mi nezdálo.
,,Ahoj Klaus." povedal známi hlas. Otočil som sa, aby som mu vydel do tváre. Vôbec sa nezmenil. Okolo neho stáli dvaja chlapi. Vedľa neho splatná Luna.

,,Marcel. Tak dávno som ťa nevidel. Nehovoril si, že prídeš o tri dni? Zatiaľ prešiel iba jeden. To, že mám viac než 1000 rokov ešte neznamená, že som zabudol počítať." poznamenal som.
,,Našli sme rýchlejšiu cestu a tak sme ju aj využili. Inak, prišiel si sa rozlúčiť s Lunou?"
,,Pusti ju!" zaťal som päste.
,,Myslím, že sa môžeme dobre dohodnúť." navrhol Elijah.
,,Nie, nie. Žiadne dohadovačky. Zabijem ju a hneď." vytiahol dýku. Pozrel som sa na brata a naznačil mu signál. Pochopil. V momente sme naraz boli pri tých dvoch chlapov a zlomili im väzy. Marcel chytil Lunu za krk a priložil nôž k juj krku.
,,To vás tak baví mi dávať nôž pod krk?" opýtala sa Luna. Zrajme ju to nebavilo. Je zvláštna. Iné dievčatá kričia, prosia, plačú a ona sa iba sťažuje. Obdivujem ju.

,,Buť ticho suka!" zvreskol na ňu Marcel. Hneď na to si nechtiac porezal. Kvapka krvi mu stekala po zápästí. Luna to sledovala. Bola ako očarená.
,,Ako si ma to nazval?" hneď sa jej zmenili dúhovky z hnedej čokoládovej farby na žlté. V tej tme až svietili. V zápätí sa jej predĺžili očné zuby. Ma ich dlhšie ako obyčajný upír. Bol som v šoku. Ona je aj upírka!

Ahojte,

Po dlhšej dobe vám prinášam novú časť. Dúfam, že sa vám páčila. Minule som sa posnažila a dala tri nové časti. Ďakujem vám za hviezdičky a komentáre. Potešili ma. Bola by som rada, ak by ste boli taký dobrý a zhodnotili tuto časť, celkovo aj príbeh. Veľmi sa tomu poteším.

Tak ako ste sviatkovali? Mali ste bohatého Ježiška? Pochválte sa mi. A čo si myslíte? Je Luna upírka alebo ju ovláda mesiac? Môžete mi napísať aj nejaké rady alebo návrhy. Poteším sa všetkému.

Tak sa majte a prejem šťastný Nový rok. :)

Night moonWhere stories live. Discover now