Night moon

39.časť

  Vidím ako z Klausa pomaly vysáva energiu a on je stále slabší. Nemôže sa brániť. Nepomáha to....   

Podídem ku Klausovy a opatrne priložím svoju ruku ku tej jeho, ktorú mu drží Bosorka pri hlave. Necítim, žiaden dotyk.  Moja ruka len prejde cez jeho ruku, akoby tam nič nebolo. Sústredím sa a snažím sa sním podeliť o mojou energiou. Myslím naň a odovzdávam mu silu. Neviem, či to je možné, keďže som niekoľko míľ od neha ale nemôžem sa na túto scénu dívať bez toho, aby som sa aspoň nesnažila to zastaviť.  Cítim ako mi odchádza sila. Cítim ako slabnem. 

,,Virtus tua per noctem ad me" začne šepkať Bosorka. Zrejme aj jej dochádza energia. V jej očiach je zmätok. Otvorím oči a vidím, že jemne povolila zovretie.  Klaus okamžite využil jej nepozornosť a prevrátil sa  ňou na druhú stranu. Teraz bol on nad Bosorkou zvieral jej ruky po bokoch hlavy. Mala som tú šancu vidieť ako má napnutý každý jeden sval.  Nohami jej zvieral tej jej a tak ju držal v klietke tvorené vlastným telom.  Nemala ako uniknúť. Bola slabá ako ja práve teraz. 

,,Pusti...ma!" kričala pri tom ako sa snažila chytiť dych. Metala sa rukami a kopala nohami snažiac sa zasiahnuť jeho najcitlivejšie miesto. No Klaus  ju až prisilno zvieral vo svojej moci. Práve rozmýšľam, či som tej sily nedala viac ako bolo treba. 

Klaus len ju nemo sledoval a ani sa pri jej vzpieraniu nepohol. Sledoval ju svojím ľadovým pohľadom. Vážne som to s tým trošku prehnala.  

,,Fajn, tak to skúsime inak." povedala Bosorka a bez zaváhanie zdvihla hlavu smerom ku Klausovy a spojila ich pery so vášnivého bozku. Klausa to zrejme prekvapilo, no následne zatvoril oči a spolupracoval. Och môj bože! Ja sa bozkávam s Klausom! A to nerobím ja ale ona čiže ja. Chápete?  

,,Dosť, prestaňte!" skríkla som na nich ale oni nereagovali. Ako by len mohli. Viem, že sa niekedy neviem udržať na uzde ale toto je až príliš. Toto určite nie som ja! Nemôžem byť.  Štipla som sa na zápästí. malá bolesť mi vystrelila na miesto, kde som si ju zapríčinila. Takže nesnívam.. 

OK. Len sa upokoj Luna. snažím sa spamätať. Klaus a Bosorka stále tam ležia a bozkávajú sa. Ale, teraz, keď nad tým tak uvažujem,... možno by nebolo až také zlé ochutnať jeho sladké pery. Veď Bosorka je predsa moje druhé Ja. Keď sa to páči jej, ....možno, možno by sa to páčilo aj mne... Do kelu! Odkedy mám takéto myšlienky?  

Po dlllhej chvíli sa Klaus (konečne) odtrhne od Bosorkiných  pier a hľadí na ňu s pobaveným úškrnom. On si to užíval! Teraz sa nechcem v žiadnom prípade vrátiť späť.  Nedokážem sa naň dívať a tváriť sa, že o tom neviem. Viem! A teraz neviem, či to dobré, že to viem alebo by som radšej bola, žeby som to nevedela. A aby toho nebolo málo, je ešte bez trička, čo túto situáciu len zhoršuje. Tak to vyzerá, že v ich prípade si to užívajú. 

,,Pekný pokus láska, ale ja to musím aj tak znova urobiť. Nechcem riskovať a je to pre tvoje dobro." hneď ako dokončil vetu, sa Bosorke zahryzol do krku. To snáď majú všetci hybridy problémy s hormónmi? S tým ma už vážne štve! To je už tretíkrát, čo ma Klaus uhryzol. Najprv za barom, potom v lese a teraz v kuchyni. 

Pripadám si ako kosť, ktorú okusujú psy, kým nebude úplne rozkusaná na malé čiastočka a im prináša pozitívne veci. Ale ja nie som žiadna kosť na hryzenie pre psov. To mám snáď na čele napísané: ,,Uhryzni ma, som na to zvyknutá"? Prečo mi to robí? To ho tak baví zabodávať si svoje tesáky so môjho krku? To je také zábavné? Chápem, že je napoly vlkolak a napoly upír, ale mal by v sebe potlačiť túžbu a nie každého hneď vycicať lebo má práve teraz na to chuť. Aj ja mám chuť mu teraz vysať nočnú energiu ale dokážem sa ovládať a aj napriek tomu, že mám naň poriadne nervy to neurobím. Nenechám sa ním vykoľajiť z môjho ovládania. Tú všetku námahu, čo som potláčala celé roky stále ostane zamknutá v malej skrinke na konci.