Night moon

22. časť

,,Chceš urobiť niečo bláznivé?" opýtala som sa a sledovala jeho prekvapený výraz v tvári. 

,,Mám sa začať báť?" zasmial sa. 

,,Ty sa ma bojíš?" neveriaci som ho sledovala. 

,,Podľa toho, čo som zistil o tebe a čo si urobila dnes Marcelovi tak neviem čo ťa práve napadlo." vysvetlil mi. 

,,Takže sa ma bojíš." zhrnula som.
,,Nie." zapieral moje rozhodnutie. Hneď sa aj postavil.
,,Dokáž to!"
,,Ako láska?" zase to slovo láska.
,,Skoč do toho jazera." navrhla som.
,,Bohužiaľ láska, to nepôjde. Ak by som tam skočil, je jasné, že sa ťa bojím a urobil som čo si chcela." tak to ma nenapadlo.
,,Tak som to nemyslela. Ale keď skočíš budem svedkom, že nie si strachopuk." začala som ho presviedčať.
,,Nie. Teraz je už voda studená a ja nepotrebujem byť chorý láska."
,,Tak potom budeš prvý hybrid, ktorý bude mať chrípku." týmto som ho dostala.
,,Prosím skoč." začala som inou metódou.

,,Dáma má prednosť." už som stratila trpezlivosť.

,,Do mačky ideš a hotovo!" kopla som ho do nohy strčila dole z vodopádu. on ma stihol chytiť za ruku a stiahnuť ma zo sebou.  Zakričala som a chcela sa o niečo zachytiť, ale už bolo neskoro. Videla som, ako sa približujem k jazeru. Na chvíľu som mala pocit voľnosti. Akoby som letela.  Zatvorila som oči a užívala si tento moment. Pocítila som na svojej pokožke príjemne chladnú vodu. Potom tá  studená vlna zachvátila celé moje telo.  Prečo to nerobím častejšie? Pýtala som sa sama seba. Pocítila som na nohe prúd padajúcej vody z vodopádu. Pomaly som otvorila oči. tá čistá voda bola úžasná. Hneď na to som si spomenula na Klausa. Rýchlo som vyplávala na hladinu jazera. Do pľúc sa mi dostal čerstvý nočný vzduch. Hneď som sa začala obzerať, či náhodou neuvidím Klausa. Moje oči smerovali na každú stranu no nikde ho neuvideli. Na nohe som pocítila ruku a tá ma stiahla hneď pod hladinu jazera. Tá ruka má stále držala. Pozrela som sa smerom k mojej nohe a uvidela Klausa ako sa uškŕňa. Hneď na to ma pustil a ja som sa znova vynorila. Nasledoval ma.

,,Toto bol ten tvoj nápad?" opýtal sa neveriacky.

,,Nie. takto to nemalo byť. V tomto jazere si mal skončiť iba ty!" vykríkla som a špliechla mu vodu do očí. 

,,Tebe naozaj preskakuje." utieral si oči, aby ma videl.

,,Prepáč, zabudla som sa zmieniť, že mám hroznú chorobu, ktorá sa nedá vyliečiť ale je príliš nákazlivá. Som totiž chorá na hlavu." zasmiala som sa.

,,To vidím."

,,No dovoľ? Náhodou som slušne vychovaná a hovorím pravdu." hrala som sa na urazenú.

,,Keď si slušne vychovaná, tak môžeš prísť aj na náš rodinný ples." navrhol.

,,Ples? Pozri rob si srandu z niekoho iného." začala som plávať na breh. Klaus hneď plával za mnou.

,,Ale ja si nerobím srandu. Bol by som veľmi rád, keby si prišla." otočila som sa k nemu a zadívala sa znova do jeho očí.

,,Prečo?"

,,Už dávno som sa takto nezabavil ako dnes s tebou." ale nie! Znova ma uväznil vo svojich očiach. Mal ich plné radosti.

,,Ja som sa vlastne snažila ťa utopiť." zasmiala som.

,,To by si neurobila."povedal s presvedčením. Ty ani nevieš čoho som schopná.    Pomyslela som si. 

,,Mali by sme už ísť. Začína mi byť zima."prerušila som náš očný kontakt. 

,,Dobre." súhlasil a začali sme kráčať smerom k jeho domu. Celú cestu sme boli ticho. Každý z nás bol vo svojich myšlienok. 

******************

Vošli sme do jeho domu. Hneď sa mi na kožu nalepilo teplo.

,,Našiel si ju?" počula som Elijahov hlas. Hneď na to sa objavil pri nás.

,,To ste spadli do jazera alebo čo?" spadla mu sánka, keď nás uvidel. 

,,Presnejšie ma Luna zvalila do toho jazera v lese a ja som ju stiahol so sebou." musela som sa na to zasmiať. Po chvíli ku nám prišla nejaká blondína. Bola trošku vyššia než ja ale na prvý pohľad mi je sympatická.

,,Dobré ráno sestrička." povedal Klaus blondíne. Ona sa iba usmiala a hneď mu vrazila facku. tak toto som nečakala.

,,To je za to, že si ma zavrel do truhly na  50 rokov." zabíjala ho pohľadom. 

,,Kto je to?" opýtala sa Elijaha a jej pohľad namierila na mňa.

,,Som Luna." predstavila som sa. Premerala si ma od hlavy po päty.

,,Rebekah, teší ma." priateľsky sa usmiala a podala mi ruku. Opätovala som jej úsmev a potriasla rukou.

,,Si pekná baba. Ktorý môj brat ťa zbalil?" touto otázkou ma zarazila.

,,Ani jeden. Pravdu povediac ma skoro zabili." pozrela som na Klausa a venovala mu vražedný pohľad.

,,Ale ešte žiješ láska." usmial sa na mňa.

,,On má nejakú chorobu, že ma volá v kuse láska?" opýtala som sa Rebekah. Pripadala mi byť rozumnejšia než jej bratia.

,,Keby som ti mala povedať všetky jeho choroby, sme tu do rána." zasmiala som sa.

,,Ako vidím si dobre rozumiete." zapojil sa do rozhovoru Elijah na ktorého som zabudla.

,,Čo keby sme urobili rodinný ples?" ozval sa Klaus.

,,To je super." povedala nadšene Rebekah.

,,Ale ja nemám žiadne šaty vhodné na ples." povedala som smutne a zahanbene sklopila zrak.

,,Dievča, to si nemala hovoriť." nechápavo som pozrela na Elijaha. Čo som povedala?

,,To nevadí. Zajtra pôjdeme nakupovať. A Klaus za to, že ma zatvoril do truhle, zaplatí nákup." rozhodla. Chcela som protestovať, no hneď sa otočila na päte a odišla.

,,Nemá to cenu ju presviedčať."zasmial sa Klaus.