Night moon

25. časť

Prešli už tri týždne odkedy Luna zomrela. Smútim za ňou celú tú večnosť. Bez nej nie som vo vlastnej koži. Cítim sa taký, bez duše. Divné je, že sa po Mikaelovi sa siahla zem. Neviem, kde sa ukryl, no nájdem ho a za to zaplatí. Luna si tento osud nezaslúžila. Bola mladá a malá celý život pred sebou.

,,Podobá sa na ňu." vyrušila ma Rebekah z myslenia. Kedy tu prišla?

,,Nemôžem prestať na ňu myslieť." povzdychol som si a ďalej sa venoval maľbe.

,,Takto som ťa ešte nevidela." dodala.

,,Ja neviem, čo to so mnou je." štetcom som jej dokreslil krásne orieškové oči. Rebekah len vedľa mňa stála a mlčala. Aj jej bolo smutno za ňou.

,,Kedy si naposledy pil krv?" zrazu sa ma spýtala. Zamyslel som sa. V poslednej dobe, len myslím na Lunu a vôbec som nemal chuť na krv. No teraz, keď mi to pripomenula, za smädilo ma.

,,Kol dnes nemá nič na práci." pokračovala.

,,Dobre, pôjdem s ním dnes do baru. Možno tam nájdem aj Mikaela a ho rovno zabijem!" povedal som pomedzi zaťaté zuby.

,,Fajn idem mu to povedať." oznámila a hneď nato aj odišla. Povzdychol som si a venoval sa ďalej maľbe. Kol sa znova, ako vždy opije a ja ho nedostanem domov.

Maľbu som už mal hotovú. Odstúpil som o pár krokov a pozrel sa na svoje dielo z diaľky. Stále mi na nej niečo chýbalo. Snažil som si ju predstaviť.

,,Klaus! Ideme?" skríkol na mňa Kol. Takže moje dielo musí počkať.
,,Idem." povedal som a kráčal rovno za ním.

*******
Rebekah:

Kola a Klausa som vyhnala z domu. Nemohla som sa takto pozerať na Klausa ako trpí. Celý deň je ako zdochnutý pes. Niet divu. Strašne mu chýba Luna a nie len jemu ale aj mne.
Moji bratia mali už veľa dievčat, ktoré si omotali okolo prstu a neskôr zabili. Ani jedna z nich mi nebola sympatická. Niektoré z nich som zabila aj ja.

,,Sestrička nad čím premýšľaš?" do obývačky vošiel Elijah, ako vždy v obleku. Tiež nebol v dobrom stave.
,,Spomínam." odpovedala som v krátkosti. Bolo mi za ňou smutno. Stratila som kamarátku, ktorú som už dlho nemala. Bolo to trošku ťažké vyrastať medzi bratmi. Vždy, keď som mala priateľa, zabili ho za mojím chrptom. Vraj ma iba využívali aby sa stali upírmi. Nikto nebol pre mňa dobrý.

,,Pamätáš si hovorievala Ester? Na minulosť nezabudni, nad budúcnosťou premýšľaj a ži v prítomnosti." prisadol si.
,,Na minulosť sa nedá zabudnúť." ticho som zašepkala. Jedna slza mi vyšla z oka. Cítila som, ako sa pomali pohybuje po mojom líci.
,,Rebekah, ja neverím, že je mŕtva." Elijah si sadol bližšie a rokou ma hladil po chrbte. Snažil sa ma upokojiť. Očné viečka mi oťaželi a únava sa na mňa lepila. Nakoniec som jej podľahla a zaspala v bratovom náručí.

Ahojte, konečne som sa k tomu dostala. Neviem akým spôsobom sa mi podarilo vymazať predošlú časť. Wattpad so mnou v poslednom čase veľmi nespolupracuje:(
Viem, že po takej dlhej dobe som napísala iba tak málo. Prepáčte...:(

Ďalšia bude omnoho zaujímavejšia to sľubujem.
Lubim Vás ;)