Night moon

12. časť

Dnes mám super večer. Práve hrám s Lunou schovávačku. Myslí si, že sa predo mnou ukryje v nejakom bare. Dávam jej náskok. Rozmýšľam nas tím, ako chutí jej krv. Nemal som ju v pláne minule zachraňovať. Chcel som ju vysať do poslednej kvapky jej krvi. Voňala tak nádherne. Jej pach krvi cítim až tu. Začali sa mi vysúvať očné zuby. Musím sa ovládať povedal som si v duchu. Už som to nevydržal. Upírskou rýchlosťou som vošiel do baru bez toho aby si ma niekto všimol. Našiel som ju veľmi rýchlo. Zamierila k hlavnému východu. Hneď som išiel za ňou. Bol som rýchlejší ako ona. Keď vyšla von, prekvapil som ju zo zadu. Hneď sa otočila a o krok ustúpila.
,,Čo vlastne odo mňa chceš?" opýtala sa so strachom v hlase.
,,Neboj sa. Ak sa nebudeš vspierať, bude to menej bolieť. " odpovedal som kľudným hlasom. Upírskou rýchlosťou som ju chytil za plecia a zahrizol sa jej do krku. Cítil som ako jej sladká krv mi preteká hrdlom. Bolo to niečo, čo som ešte nikdy necítil. Ta chuť bola božská. Stále som pil viac a viac. Začala mi už odpadávať v náručí. Rýchlo som sa spamätal a aj keď s nevôľou som sa od nej odlepil. Bola celý čas ticho. Začala ma znepokojovať. Vždy, keď sa do niekoho zakusím vykríkne alebo sikne od bolesti. Ona nie, bola iba ticho. Pozrel som sa jej do očí. Všetko hovorili za ňu. Mala strach a pociťovala veľkú bolesť. Bála sa, že umrie. Jej krásne hnedé oči boli viac plné strachu ako naposledy. Len tak nečinne na mňa hľadala. V tom som v jej očiach zazrel niečo, čo som videl iba v nejakej knihe. Neviem už presne, ktorá to bola. Za celý môj život som toho zažil veľmi veľa. Veď mám už cez tisíc rokov. V jej očiach som uvidel mesiac. Myslel sim si, že mi šibe. Potom Luna zatvorila oči. Nemohol som ju len tak nechať. Nie po tom, čo som sa dnes dozvedel. Prehrizol som si žilu a dal sa jej napiť mojej krvi. Moja krv vie vyliečiť aj vlkolačie uhriznutie. Potom som ju vzal na ruky a odniesol ju domov. Tam som ju položil na gauč. Asi sa pýtate, ako som vošiel dnu? Upíroch treba pozvať do domu. Mňa už raz v minulosti pozvala jej sestra. Mala problém a potrebovala moju krv. Dal som jej ju. Časom sa vyskytol malý problém a tak som musel každému, koho som poznal vymazať pamäť. Urobil som to aj jej.
Luna je prekrásna, keď spí. Je ako anjel. Niekedy je drzá ale za to odvážna. Myslel som, že ju dnes zabijem. Ten náramok, ktorý nosila na zápästí je zvláštny. Niekde som už o ňom čítal. A tiež aj o tých očiach. Začal mi zvoniť mobil.
,,Ahoj Niklaus. Kde si? Zabil si už Lunu?" hrnul na mňa otázky Elijah.
,,Ahoj braček. Už som na ceste domov. Hneď som tam ." ani som nečakal na odpoveď a zložil som. Podišiel som k Lune a dal jej bozk na líce. Mala ho studené ako ľad.
,,Musím ísť láska " povedala som a vytratil sa z domu.