Night moon

26. časť

,,Ešte jeden bourbon." povedal som čašníkovi. Hneď na to nám priniesol ďalšiu fľašku. Hádam už tretiu. Normálneho človeka by to zabilo, lenže my nie sme ľudia. 

,,Nepreháňate to trochu?" prišiel ku nám. Tvár mal vážnu.

,,Nepýtaj sa blbé otázky a prines to blbé pitie!" pozeral som sa mu do očí. Hlas som mal ľadový a veril tomu, čo vravím.  Barman prikývol a išiel po fľašu.

,,Ovplyvňovanie ešte ide a to, že máš v sebe dve fľaše alkoholu." smial sa Kol. 

,,Zvláštne, že sa ti tá klapačka nechce zatvoriť." namrzene som vzdychol.

,,Som zvedavý, ktorý z nás príde domov po štyroch." uštipačne povedal Kol.

,,Tak na to som zvedaví aj ja." priznal som. Barman priniesol fľašu a nalial nám do pohárov. Hneď na to odišiel sa venovať ďalším zákazníkom. 

,,Tak na Lunu." zdvihol pohár na prípitok. Napodobnil som ho a tiež si pripil. Ako spomenul jej meno, znova ma zalial smútok. Cítil som sa taký prázdny. 

,,Ahojte páni." prišla k nám nejaké ryšavé dievča a vedľa nej bola bruneta. Poznám takéto dievčatá. Začnú sa chlapom podlizovať, donútia ich rozísť sa z priateľkami a nakoniec ich j oni odkopnú. Podobne ako to robia niektorý upíri. Nájdu si obeť, zabavia sa s ňou a keď ich omrzí, zabijú ich. Normálna vec.

,,Čo sme urobili také, že máme vašu pozornosť?" začal Kol. Tá bruneta sa mierne začervenala. Asi je v tom nováčik. Hodila na mňa pohľad a milo sa usmiala. Jej srdce by počul aj hluchý upír. Bilo strašne rýchlo, až som sa začínal obávať, že jej vyletí z hrude a pristane predo mnou. Nebola zlá. Bola celkom pekná. Štíhla, vysoká bruneta. Keď si ju porovnám s Lunou, nemá na ňu ani s ďaleka. Luna bola jedinečná. Jej krásu nemohla mať žiadna žena. Nie len s vonku ale aj v srdci žiarila nocou. Každú noc chodím na okno pozorovať hviezdy. Nikdy som neuvedomil krásu noci. Luna mi strašne chýba.

,,Prišli sme vám robiť spoločnosť." odpovedala bruneta. Hlas mala rovnaký, ako každé jedno dievča. Kol na mňa kývol hlavou čím naznačil, Prišli krvné šľapky.  Len som sa zasmial nad jeho výmyslom.

,,Poďme sa radšej porozprávať vonku. Tu je ťažký vzduch a nerád by som prekrikoval hudbu." navrhol som. Tá bruneta zo mňa nespúšťala oči.

,,Dobre." súhlasili a všetci sme vyšli von. Kol chytil tú ryšavku za pás a pritiahol si ju k sebe. Hneď na to sa začali  vášnivo bozkávať.  Pretočil som očami a pozrel sa na tú brunetu.

,,Neurobíme to isté." začala sa mňa lepiť a rukami blúdiť po tele. Vôbec som nemal na to náladu. 

,,Nie. My preskočíme predohru." chytil som ju za krk a priťahoval si ju k sebe. Pomaly privrela viečka. Využil som to a zahryzol sa jej do krku. Začala kričať a mykať sa, no ja som ju pevne držal.

,,Pokazil si zábavu." počul som Kola, ako frfle. Hneď na to som počul krik aj ryšavky. Sústredil som sa na tú teplá tekutinu, ktorá mi pomaly stekala hrdlom. Tá sladká chuť si vždy dám rád. Myšlienky mi pripomenuli chuť krvi Luny. Tá bola dokonalá. Na ten zážitok sa nedá zabudnúť. Krv, ktorú som mal v ústach sa mi zhnusila a odtiahol som sa od jej krku. Pozrel som sa na jej gaštanové oči. Boli plná strachu. Jedným pohybom mojej ruky mala zlomené väzy. 

,,Nie škoda toľkej krvi?" opýtal sa Kol, keď už dovečeral. 

,,Ani nie. Chutila ako skazené uhorky." priznal som. Myslel som si, že ma krv odreaguje ale nestalo sa tak. Utrel som si krv z úst trochu krvi a pozrel sa na mŕtve telo dievčaťa. 

,,Myslel som si, že vás tu nájdem."  povedal mužský hlas za mnou. Pach dreva udieral do nosa. Opatrne som sa otočil.

,,Čo chceš Mikael?" zavrčal som. Kol pristúpil bližšie ale nič nevravel.

,,Prišiel som to dokončiť. Taký bastard ako si ty, nemôže žiť!" Hnusilo sa mi naňho pozerať.

,,Prečo si ju zabil?" pre zmenu povedal Kol. Bol som mu vďačný. Keby som sa to mal spýtať ja, nedokázal by som zadržať slzy...

Ahojte, tak tu je tá sľúbená časť. Dúfam, že sa vám páčila. Budem sa snažiť čo najskôr pridať ďalšiu časť. 

Lubim Vás :D