Night moon

27.časť

,,Stála mi v ceste." mykol plecami ako samozrejmosť. Nezadržal som jednu slzu, ktorá mi už pomaly steká po tvári. 

,,Ale ešte ťa nezabijem. Rozhodol som sa, že ťa nechám trpieť. Smrť by bola pre teba až príliš ľahký trest." jeho úsmev neznášam. Ten výsmech my lezie na nervy a prebúdza vo mne zlosť a túžbu vraždiť. Tesáky zaujali svoje miesto medzi zubami a oči sa mi zafarbili do oranžovo. 

,,Vedel som, že tvoja trpezlivosť je malá." uškrnul sa a zmizol. Nechápavo som pozrel na Kola. Tiež bol v šoku. 

,,Mali by sme už radšej ísť." navrhol s roztraseným hlasom. Prikývol som a upírskou rýchlosťou išli domov.

Vošli sme dnu a hneď šli do obývačky kde sedel Elijah a Rebekah. 

,,Čo sa stalo?" opýtal sa a nechápavým pohľadom skákal zo mňa na Kola. 

,,Mikael." vzdychol som. Ten pohľad, ktorým sa na mňa dnes díval nemôžem dostať z hlavy. Znovu sa vo mne zobudila tá dávna bolesť, ktorou ma mučil ako malého. 

,,Čože?" zobudila sa aj Rebekah, ktorá ležala Elijihovi na kolenách. Vlastne, iba driemala.

,,Bili ste sa s ním?" robila si starosti sestra. V jej očiach som uvidel strach. Vyplašene na nás hľadela. 

,,Nie. Povedal, že Klausa nechá trpieť a potom ho zabije." vysvetlil Kol. 

,,Ako to myslel?" nechápal Elijah rovnako ako ja. Koho mieni zabiť? Keby chcel nás, tak všetkých naraz. Ja už nemám nikoho blízkeho. Mal som Lunu, lenže už je mŕtva. Chýba mi jej upokojujúci sladký hlas. Jej krásna vôňa čerstvých malín. Jej oči plné tajomstiev. V tom na niečo napadlo.

,,Čo ak tým myslel niečo ohľadom Luny?" všetci na mňa hodili nechápavý pohľad. Vysvetlil som im, nad čím som rozmýšľal. 

,,Klaus, vypil si dnes toho veľa. Choď si radšej ľahnúť." krvilačným pohľadom som pozrel na Kola a odišiel. Je pravda, že som toho vypil veľa, ale nešibe mi. 

Vošiel som do svojej izby a treskom zabuchol dvere.  Niečo mi tu stále nesedí. Pozrel som sa na obraz Luny, ktorý sa záhadným spôsobom premiestnil do mojej izby a rozmýšľal, čo jej chýba. Nech som sa snažil akokoľvek, nič nevidím. Zúfalo som si ľahol na posteľ.  Spomeniem si na tú noc, keď sme sa rozprávali pri vodopáde. Prežila si ťažké časy. Klamstvá, skúšky, pretvárka, odchod od rodičov. Mala rovnaký problém so sebaovládaním podobne ako ja. Keby som mal byť v jej koži, sto rokov na mesiaci by som nevydržal. Obdivujem ju. Vedela si pomôcť, aj keď ju rodina opustila. Z obyčajného zvieraťa si urobila sestru, ktorú berie za vlastnú. Dokonca ju aj zachránila, keď ju napadol ten vlk. Hlboký škrabanec na ramene, ktorý ma aj jej sestra ich spolu spájajú. Tak moment!

Okamžite som vstal z postele a prišiel k obrazu. Vzal som štetec a namaľoval jej na ľavé rameno jazvu. V tú noc, cestou domov mi vysvetľovala, ako vyzerá. Spomínala, že síce je tá jazva od vlka má tigrovaný vzor. Nezacelila sa a ani sa jej chrasta nespravila.
Vraj to znamená, že vo vnútri je nebezpečná šelma, ktorá čaká, kým jej niekto otvorí dvierka na klietke. Dosť ma to pobavilo, pretože nevyzerá nebezpečne. 

Trochu som odstúpil a pozrel sa na to z diaľky. Teraz bola dokončená. Hnedé vlasy jej padali na plecia. Jej krásne krehké pery, orieškové oči a  postava  bola dokonalá. Nemala by mať náhodou tú jazvu, aspoň nejaký náznak aj v realite, nie len na obraze?

rýchlo som zbehol dole po schodoch a utekal do izby, kde leží Luna. 

,,Klaus! Umiera niekto?" kričal na mňa Elijah. Hneď na to ma nasledoval.  Prišiel som k jej rakve a opatrne ju otvoril. Vedľa mňa už stáli súrodenci. Lune plecia zakrýval čierny svetrík. Začal som jej ho vyzliekať.

,,Klaus! Čo to robíš?" chytila mi ruku Rebekah a pozrela na mňa vražedným pohľadom typu: Urob ešte jeden pohyb a o tu ruku prídeš!         

 ,,Keď som bol s Lunou v tom lese spomínala na, že ju v minulosti napadol vlak a urobil jej ranu." zhrnul som to aj keď to celkom nebola pravda. Načo im budem hovoriť celú tú omáčku.

,,No a?" blbo sa opýtal Kol. On je taký blbec.

,,Mala by mať aspoň nejaké stopy po tom zranení. Chápeš?" vysvetlil som mu to po lopate. Rebekah mi pustila ruku. Pozrel som sa do jej očí a uvidel iskru šťastia. Možno toto dievča, ktoré tu leží nieje Luna. Môže byť ešte na žive. Nadýchlo som sa a opatrne jej dal dole sveter. Všetci sme boli na ihlách. Ale, čo ak tam to zranenie je? Čo potom? Odhalil som jej holé rameno.

,,Toto nie je Luna ale Lusy! Ona mala na ramene tetovanie delfína!" Šokovane som povedal. 

Ahojte. Páčila sa vám táto časť? Klaus musí mať poriadne nervy, že dlhý čas žije v tom, že Luna je mŕtva. Chudinka Lusy. :(  Mali ste ju radi? 

Zajtra by som mala priať ďalšiu časť tak sa máte ne čo tešiť :D Chcem sa vám poďakovať za toľko veľa hviezdičiek a videní. Veľmi sta ma tým potešili a hlavne komentármi. Ešte raz ďakujem. Veľmi si to cením.    

Lubim Vás :**