Night moon

3.časť

Bola som veľmi vystrašená. Rýchlo som utekala do kúpelne a vzala vlhkú handru a utrela okno. Potom som napísala Lusy SMS: "Ahoj, prepáč ale ja dnes nemôžem ísť von. Mám veľa učenia. Luna" Veľmi som sa bála. Bolo 23:52 a Flycka stále nebola doma. Sadla som si pred telku a pozerala somariny. Po piatich minútach som počula buchot pri dverách. Triasla som sa a bála. Zrazu sa dvere otvorili. Stála tam Flycka. Ako sa mi len uľavilo. Bola som rada, že je konečne doma. "A ty ti tu prečo ešte stále sedíš? Mesiac sám nevyjde. Tak šup šup. A potom do postele." hovorila na mňa Flycka s vysokým hlasom. "Ja som len čakala na teba, kedy prídeš domov." nechcela som jej hovoriť ten skutočný dôvod ale čo už. Flycka sa na mňa zadívala svojimi modrými očami. Ja som sa postavila a išla na balkón svojej izby. Na strechu som bála ísť. Zaspievala som a išla rýchlo dnu si ľahnúť. Ráno som mala hrozný budík. Je sobota. Flycka mi vtrhla do izby a vyliala na mňa studenú vodu. Boli v nej aj kúsky ľadu. Ja som sa triasla ako osika.. "Čo si sa zbláznila? Veď päť hodín ráno!" vypľula som vodu z úst a kričala na ňu. Ona sa len smiala ako pripečená. "Nechcela si vstať, tak som použila inú metódu. "povedala a začala sa smiať ešte viac."Prečo si ma zobudila tak skoro? Veď je päť hodín ráno. ""Ja viem ale za tri hodiny idem preč a potrebujem pomoc pri balení tak nefrfli a vstávaj s postele. povedala Flycka a stiahla mi moju modrú mokrú perinu na zem. "Už idem!" zakričala som na ňu. Rozmýšľala som, že sa pôjdem umyť, aby som sa prebrala ale tá studená voda mi stačila. Prezliekla som sa do suchého a išla za Flyckou do izby. Vedela som, že ide preč ale som zabudla na ako dlho. až teraz mi došlo čo to znamená. "A ešte raz ako dlho tam budeš?" "Asi dva mesiace a možno viac prečo? Veď som ti to už hovorila." Mne v tej chvíli prebehol mráz po chrbte. Prečo práve teraz musí ísť do Karibiku? Neviem ako to bez nej zvládnem. Neskôr som o tom prestala rozmýšľať. S Flyckou sme zabalili tri veľké kufre. O dve a pol hodiny mala pobalené. O ôsmej sme prišli na letisko. Odprevadila som je. "Budeš mi veľmi chýbať." povedala som so slzami na krajíčku. "Aj ty mne. Prestaň plakať lebo sa tu tiež rozplačem." povedala tím svojím sladkým hlasom a nastúpila do lietadla. Bude mi za ňou smutno. Flycka už raz odišla na dlhšie do Egypta. Ale toto je iná situácia. Ešte nikdy sa mi nestalo, aby mi niekto písal po okne s krvou. Keď lietadlo už odletelo, otočila som sa a chcela ísť čo najrýchlejšie domov. Odrazu som narazila do Jacka. Vedľa neho stáli Ted, Jakobs a Mark. naskočila mi husia koža...

Ahojte,

podlejšie dobe sa mi konečne podarilo napísať ďalšiu časť. Prepáčte za to zdržanie ale v poslednom čase mám toho priveľa. Dúfam, že sa vám táto časť páčila. Poprosím comenty.

PS: prepáčte za chyby :)