Horny Bieber

8 časť. -,,Ignorácia . . "

Píšem krátke časti no budem ich pridávať často :)) a bude ich viac 

,,okamžite vypadnite!” povedala prísnym hlasom čo mi k jej výrazu príliš nepasovalo. Vedel som, že si ma premeriava pohľadom, že spomína na ten deň kedy sme sa po prvý krát stretli a pomaly sa vyspali. 

Pozrel som sa na dievča s ktorým som sa mienil v tejto chvíli intímne zblížiť a pochopil som, že moje prsty sú ešte stále v jej jaskynke.

Mám ich vybrať?

Mám pokračovať?

To boli tie otázky na ktoré som sa snažil odpovedať. Otázky, ktoré mi momentálne výrili v hlave ako menšie tornádo, ktoré sa nedá ovládnuť ľudskou silou. 

Pozrel som sa do očí profesorky, ktorá ma nenormálne rozpaľovala a rozhodol sa urobiť niečo čo by som si nikdy pred staršou osobou nedovolil. 

Ignoroval som ju. 

Svoj nástroj potešenia, ktorý stál ako stožiar pripravený na akciu som jedným krutým pohybom zabodol do vnútra mojej spoločníčky, ktorá bola vážne prekvapená. Nemienil som prestať, nemienil som odpovedať na otázky, ktoré mi ustavične kládli. 

Pozrel som sa dievčaťu do očí a vzal si do rúk jej prsníky, ktoré mali dokonalý tvar. Vychutnával som si každý príraz, každé jedno slovo, ktoré kričala priamo do mojich uší. 

Vôbec som si nevšímal profesorku, ktorá sa na nás pozerala iba s otvorenými ústami, vedel som, že hra sa v tejto chvíli ešte len začína. 

Vzal som jednu bradavku do svojich úst a jemným pohybom ju hrýzol tak silno ako sa len dalo. Nezaujímal som sa o bolesť, ktorú v tejto chvíli muselo dievča prežívať, vedel som, že keby to nechcela neprišla by za mnou s návrhom sama. 

Po niekoľkých prírazoch, ktoré som robil s maximálnou silou som konečne explodoval do jej vlastného tela. Pozrel som sa jej priamo do očí a videl tú rozkoš a spokojnosť, ktorú v tejto chvíli muselo dievča prežívať. Pozrel som sa na hodinky, ktoré som mal na ruke a prevrátil očami. Bol čas. Bol ten pavý čas na to aby som sa s ňou rozlúčil a vrátil sa do triedy v ktorej sa mala nachádzať moja partia. 

Oblečenie, ktoré som mal vykasané som si úhľadne upravil a bez toho aby som sa s dievčaťom rozlúčil alebo jej aspoň niečo jednoduché povedal som odišiel bez slova. 

Kráčal som po chodbe, kde sa to len množilo krásnymi babami a rozmýšľal nad tým čo vlastne budem robiť, keď vyštudujem školu. Ostával mi posledný ročník a ja som si stále nevybral svoj udavšiu cestu životom. 

Keď som sa díval na svojich priateľov ako sa dohadujú na tom kam pôjdu na výšku alebo aké zamestnanie si vlastne budú chcieť nájsť rozmýšľal som iba nad tým čo budem robiť ja. 

Nemusel som ísť na výšku, nemusel som isť študovať a trápiť sa hodiny nad knihami, ktoré ma nikdy vonkoncom nezaujímali. 

Nemusel som myslieť na budúcnosť, keďže mojou jedinou prioritou bola prítomnosť.