Styles Brothers | h.s

- 45 -

Sú to presne tri mesiace odkedy chodím na novú školu. Udialo sa toho celkom veľa a preto si niekedy myslím, že sú to viac ako tri mesiace.  Dnes je aj deň, kedy má Marcel prísť od návštevy svojej starej mamy. Chýbal mi a budem rada, ak s ním budem tráviť viac času. Cítim sa, ako keby som ho nejakým spôsobom zradila. Ak sa dozvie, že ma Harry pobozkal pravdepodobne už nikdy so mnou neprehovorí. Viem ako sa cíti ohľadom Harryho a nechcem mu ublížiť.

Harrymu som sa úspešne včerajší deň v škole vyhýbala a nevidela som ho tam. Keďže nebol ani na našich spoločných hodinách, pravdepodobne nebol ani v škole. Nebola som pripravená s ním rozprávať a chcela som si od neho držať čo najväčší odstup. Taktiež prešlo dva dni od môjho rozhovoru so Soph. V ten večer sme išli ku nej a strávili cely večer pozeraním filmov, až som napokon išla domov za otcom. Celý večer sa smiala a myslela som si, že je v poriadku. Ale keď sme boli včera v triede, kde bol aj Liam, jej úsmev opadol a celý deň bola smutná. Nevedela som čo robiť a dala mi najavo, že o tom nechce rozprávať.

Vyšla som zo sprchy a obliekla sa do pohodlného oblečenia, ktoré sa skladalo z legín a voľného bieleho trička. Legíny patrili Anne, ktorej som ich ešte nevrátila. Boli ale dosť pohodlné a sama mi povedala, aby som si ich nechala. Umyla som si zuby a vlasy dala do drdolu, aby mi nezavadzali pri umytí tvári. Keď som bola umytá a vykonala svoju rannú rutinu, zišla som dole. Otec bol už dávno hore a pozeral televíziu. Keď som však prišla do obývačky, stál tam Marcel.

Obi dvaja sa na mňa pozreli a široko som sa usmiala. „Marcel!" povedala som nadšene a rozbehla sa k nemu. Silno som ho objala, pri čom takmer padol na zem. Musím sa krotiť.

„Tiež ťa rád vidím." povedal, pri čom bol jeho hlas utlmený mojim ramenom.

„Ten chlapec tu už čaká dobrých desať minút." povedal otec so smiechom, na čo som sa na neho škaredo pozrela. Nevinne mykol ramenami a svoju pozornosť opäť venoval televízii.

„Kedy si prišiel?" spýtala som sa nadšene a hlavou kývla, aby ma nasledoval.

Išli sme do kuchyne a sadli si za jedálenský stôl. „Prišli sme dnes ráno." odpovedal s jemným úsmevom. Bolo od neho zlaté, že hneď prišiel za mnou.

„Dáš si niečo?" spýtala som sa, na čo len so slovami 'nie ďakujem' odpovedal.

„Dnes sa u nás koná charitatívna akcia, ktorú organizuje moja mama." povedal Marcel a odvrátil odo mňa pohľad. Hanbí sa. „No, uh, máme si niekoho zavolať so sebou. A-a moja mama navrhla, že by si mohla prísť ty a bol by som r-rád, ak by si moje pozvanie prijala." povedal koktavo, na čo sa nahrnula červeň do jeho líc.

Chystala som sa povedať áno, ale stihla som sa zastaviť keď ma napadlo, že tam bude pravdepodobne Harry. Nechcem sa s ním stretnúť, aj keď viem, že raz to musí prísť. Ale nie tak skoro. Možno tam predsa len nebude. Neviem si predstaviť Harryho na takej akcii. Pravdepodobne pôjde na nejakú párty, veď je predsa sobota. Keď som bola dlhšiu dobu ticho, Marcel sa na mňa bojazlivo pozeral a vyzeral, že každú chvíľu utečie. „To je veľmi pekné od tvojej mamy. Rada pôjdem." usmiala som sa a vydýchol si od úľavy, aj keď sa to snažil skryť. Aj tak som si to všimla.

🌹

„Si si istý, že nechceš ísť?" spýtala som sa otca, keď som sa zapozerala na známy dom pred nami.

„Nie, zlatko. Idem domov odpočívať, som naozaj unavený z práce. Uži si to aj za mňa a keď budeš chcieť ísť domov, zavolaj mi, prídem pre teba." povedal. Prikývla som s úsmevom a objala ho.