Styles Brothers | h.s

- 34 -

Rozšírili sa mi oči a nasucho som prehltla. Počula som jeho uchechnutie a na moje prekvapenie bol tento krát ešte bližšie, ako som si myslela. „Kľud, robím si srandu." povedal hrubým hlasom priamo do môjho ucha.

Ovial ma chlad čo znamenalo, že odo mňa odstúpil. Vydýchla som zadržaný vzduch v mojich pľúcach a pozrela sa na jeho mohutné telo niekoľko metrov predo mnou, ako beží za loptou.

Aj keď som nechcela myslieť na scénu, ktorá sa odohrala len pred pár minútami, jeho slová ma celkom sklamali. Nechcela som si to priznať, ale bolo to tak. "Kľud, robím si srandu" čo tým do kelu myslel? Jeho slová na mňa pôsobili, ako keby sa ma nikdy nechcel dotknúť.

Rozhodla som sa nechať to tak a venovať sa zvyšok hry, aj keď sme nemali žiadnu šancu vyhrať.

Moje myšlienky sa potvrdili, keď po desiatich minútach sa zápas skončil a vyhrali chalani, čo nebolo absolútne prekvapením.

Práve som mala namierene do šatne, keď som uvidela Marcela sedieť na lavičke. Takmer nikto nebol v telocvični a zdalo sa mi divné, že tam sám sedel. Preto som sa rozhodla ísť k nemu.

„Prečo sa nejdeš prezliecť?" spýtala som sa. Bleskovo sa na mňa pozrel a preto som pochopila, že absolútne nevnímal môj príchod.

„Ja.. nechce sa mi." povedal potichu a vyhýbal sa mi pohľadom.

Študovala som jeho výraz, ktorý doslova kričí že mi nehovorí pravdu. „Dobre, ale teraz mi povedz pravdu." povedala som a založila si ruky na hrudi.

Povzdychol si a dlaňami si na pár sekúnd zakryl tvár. „Zobrali mi moje oblečenie." povedal spomedzi jeho ruky, preto mu nebolo dobre rozumieť.

„Čo?" spýtala som sa nechápavo.

Tento krát si povzdychol hlasnejšie a svoju tvár odhalil. „Zobrali mi moje oblečenie."

Nebudem klamať keď poviem, že mnou prebehla ľútosť. Myslela som si, že to šikanovanie do určitej miery prestalo. Ale ako vidím, mýlim sa. Prebehol mnou hnev, keď mi okamžite na um prišiel Harry. Stavím sa, že za toto všetko môže on. Konečne keď som mu začala ako-tak dôverovať, opäť to pokazí.

„Počkaj tu." povedala som a prstom mu ukázala dôraz na moje slová.

„P-počkaj, čo ideš robiť?" spýtal sa naliehavo.

„Dostanem tvoje oblečenie späť." odpovedala som a otočila sa na päte. Nečakala som na jeho žiadne slová pretože viem, že by sa ma snažil zastaviť.

Otvorila som s hlbokým nadýchnutím dvere od chalanských šatní. Akonáhle som ich otvorila, miestnosťou sa ozvalo zapísknutie. Hneď na to však ostalo ticho a všetci na mňa pozerali. Chcela som byť neviditeľná, ale robím to pre Marcela.

„Zlato, pomýlila si si miestnosť." povedal jeden z nich vzadu, na čo sa ozvalo chalanský smiech.

„Nemyslím si." prehovorila som a očami preskenovala ostatních. Takmer všetci boli polonahý alebo len v uteráku, čo mi moc nepomáhalo. Očami som sa pozrela na Harryho partiu, vrátane Louiho ktorý mal ešte stále na líci fialovú značku. „Kde je Harry?" spýtala som sa a odvrátila pohľad od Louiho, ktorý ma prepaľoval pohľadom. Nehovorím ani o Zaynovi, o ktorom niet pochýb, že ma nenávidí.

„Je v sprche." prehovoril Caleb, ktorého som dlho nevidela. Aj keď som ho videla pár krát na chodbe, nikdy sme si jeden druhého navzájom nevšimli.

„Hej Louis! To je to dievča od ktorého si schytal?" spýtal sa posmešne jeden z nich. Louis sa na neho okamžite nepekne pozrel a doslova ho prepaľoval pohľadom.