Styles Brothers | h.s

- 16 -

Nepríjemne som sa pomrvila v posteli a pozrela sa okolo seba, kde bola úplná tma. Keď som bola malá spávala som so zapnutým svetlom, keďže som bola paranoidná a myslela som si, že na mňa niekto pozerá. Často krát som chodievala spať k rodičom do postele, čo ma vedelo ukľudniť a nakoniec som zaspala. To sa však všetko zmenilo, keď matka nechodievala domov a nikto nevedel kde je. Otec ako inak spával sám v posteli, preto som chodievala za ním a spávala som s ním. Možno to bolo z ľútosti, no často krát aj kvôli môjmu strachu z tmy. Potom som sa dostala do puberty a tmy sa tak nebála.

Zavrčala som keď som sa ani po desiatich minútach nevedela uložiť a konečne zaspať. Ruku som zaborila pod podušku s úmyslom nájsť mobil, ktorý som si tam takmer vždy pred spaním zastrčila. Keď som ho okamžite našla, povzdychla som si od úľavy keďže som ho nemusela hľadať. To už by som sa asi zbláznila.

Oči som okamžite zatvorila, keď mi jasná obrazovka zasvietila do tváre. Nakoniec si moje oči na svetlo zvykli, preto som sa pozrela na hodiny. Bola som celkom prekvapená, keď hodiny ukazovali pol druhej.

Prešlo pätnásť minút, ktoré som strávila prezeraním Instagramu. Okamžite som sa posadila na posteli, keď sa ozvalo silné buchnutie na vchodových dverách. Srdce mi začalo rýchlejšie biť a zimomriavky sa mi objavili po celom tele. Buchnutie sa ozvalo opäť, preto som sa postavila a pomaly zišla schodmi. V hlave som si rýchlo začala spomínať, či som dvere zamkla.

Ignorovala som svalovicu, ktorú som mala po celom tele vďaka Harrymu. Prešla som k dverám a keď sa ozvalo opäť veľké buchnutie na dvere, s trasľavými rukami som otočila kľúč a otvorila dvere.

,,Harry?" spýtala som sa zarazene, keď som ho videla opretého o rám dverí. Hlavu mal zvesenú a celý bol mokrý od dažďa, čo znamenalo že nešiel autom a moje tvrdenie sa potvrdilo, keď som pred domom nevidela auto. Pozrel sa na mňa a aj napriek malému svetlu ktoré bolo na ulici, som si všimla jeho červené oči. Jemne sa mu zatvárali a mal čo robiť, aby ich nezatvoril úplne. Taktiež aj jeho postoj tela mi vravel, že bol opitý.

,,Čo tu robíš?" spýtala som sa, keď mi nič nepovedal a len na mňa pozeral s privretými očami.

,,Neviem." mykol ramenami a hlavu zvesil dole, ako keby mu bola ťažká.

,,Bože." zamrmlala som si skôr sama pre seba a už teraz som si nadávala za nápad, ktorý ma napadol. Nemôžem ho tu predsa nechať stáť v daždi, ešte k tomu keď nie je v triezvom stave. ,,Poď do vnútra." povedala som a chytila mu jeho ruku. Chvíľu na naše ruky divne pozeral, no keď som ho potiahla dal sa do kroku.

Zavrela som za nami dvere a pustila mu ruku, keď si vyzliekal bundu. Pomaly sa vyzul s ťažkosťami keďže pár krát skoro padol.

„Poď." povedala som hlasnejšie aby ma počul, keďže nevyzeral že by vôbec vnímal moju prítomnosť. Našťastie ma nasledoval a za pár minút sme boli pred dverami mojej izby.

Otvorila som svoju dvere a tým sa Harrymu naskytol pohľad na moju izbu. Nemala som ani z polovice veľkú izbu ako on, a rozhodne nebola ani taká luxusná. Náš dom vyzeral ako takmer každý rodinný dom v Londýne, takže nebol ničím výnimočným.

Sadol si na moju celkom veľkú posteľ, aj keď nebola taká pohodlná ako tá jeho. Okamžite som sa pokarhala za svoje myšlienky a s nervozitou som zatvorila dvere.

„Prinesiem ti vodu?" spýtala som sa. Harry zdvihol hlavu a jeho zelené oči si ma premerali. Naraz narástol na jeho tvári obrovský úškrn, ktorému som absolútne nechápala. Zmätene som sa na neho pozrela.

„Máš moje tričko." povedal po prvý krát za tento večer, pri čom bol jeho hlas neuveriteľne chrapľavý. Okamžite ako tie slová opustili jeho pery, pozrela som sa na svoju postavu. Pootvorila som pery, pretože som nemala na to vysvetlenie. Nechcela som mu však priznať, že som dobre vedela o tom že to je jeho tričko. Bol by to maximálny trapas a ja sama netuším, prečo som si obliekla na spanie jeho tričko. Kebyže poviem že je z dobrého materiálu, čo aj je, asi by sa mi vysmial a preto som tento nápad okamžite zavrhla.