Styles Brothers | h.s

- 38 -

Cítila som sa naozaj trápne a preklínala samú seba za to, že som súhlasila. Ak by som vedela, že tu budú oni, neprišla by som.

„Už sme objednali jedlo." informoval Liam a keď som sa na neho pozrela, našla som ho pozerajúc na mňa a Soph.

„Dúfam, že nám prinesú zadarmo hranolky." prehovoril Niall a v jeho hlase bola počuť naliehavosť. Keď sa všetci na nehobdivne pozreli, nevinne mykol ramenami. „No čo, niekedy to zvykli robiť."

Všetci nad tým pretočili oči a mávli rukou, avšak ja som sa potichu zasmiala. Bolo to vtipné vidieť ho zúfalého kvôli jedlu. Po pár minútach nám priniesli jedlo, ktoré sa skladalo zo štyroch pízz.

„Olivia, veď sa najedz." povedala nahlas Soph, čím si upútala pozornosť všetkých pri stole. Teda až na Harryho a Linn, ktorí sa bozkávali. Bola som tým otrávená a vadilo mi to, pretože nikto sa nechce pozerať ako si navzájom sajú svoje tváre popri jedeniu.

Preklínala som v duchu Soph za jej hlasné vyslovenie, no rozhodla som sa to nechať tak. Preto som si zobrala jeden kus pizzy a v tichosti jedla, zatiaľ čo sa všetci medzi sebou rozprávali. Nemala som absolútne chuť na jedlo a preto mi stačil jeden kúsok pizzy. Utrela som si servítkou ústa, pretože mám talent na to sa zašpiniť pri jedení.

Celkom nechápem pointu mojej prítomnosti, keďže ma všetci kompletne ignorujú a hlavne moja kamarátka, ktorá ma sem zavolala.

„Idem pre pitie, idete mi niekto pomôct?" spýtal sa Louis nahlas a preto ostatní stíchli. Nikto nepovedal ani slovo, na čo Louis pretočil oči. „Buzeranti." okomentoval celú partiu pri stole.

S povzdychnutím som sa postavila s cieľom mu pomôct, keďže nikto nebol taký ochotný. Hľadela som do zeme, pretože všetci upreli svoj zrak na mňa. Bolo to trápne, no nebolo cesty späť. Koniec koncov, idem mu pomôct. Periférne som videla Louiho šokovaný pohľad, no nevedela som tomu príliš veľkú pozornosť.

„Bože, ďakujem!" povedal dramaticky Louis a so spojenými rukami v znaku modlenia sa pozrel hore.

Obišla som stôl, keďže som nanešťastie nesedela na kraji. Louis spravil to isté, pretože sedel až niekde v strede. Ticho som ho nasledovala ku pokladni, kde sme sa postavili do rady.

„Tak, čo tu robíš?" spýtal sa naraz Louis, čím ma prekvapil.

„Uh, Soph ma zavolala na pizzu. Nevedela som že tu budete vy." zamrmlala som.

„Ak by si vedela, že tu budeme, prišla by si?" spýtal sa s úškrnom na tvári.

Nevedela som čo povedať, aj keď odpoveď bola jasná. Nechcela som byť však hnusná, stále som sa ho hanbila. Nehovoriac o fakte, že som mu dala facku.

„Ja.. asi nie." povedala som porazene, keď jeho tvár nenaznačovala že by ma chcel nechať tak.

Louis sa mierne zasmial, pri čom zakrútil hlavou. „To je škoda."

„Prečo?" spýtala som sa nechápavo.

„Pretože by si bola skvelá kamarátka." povedal radostne. Celkom som nechápala kam tým mieri a myslím si, že to bolo vidieť aj na mojej tvári.

„Čo? Ja?" spýtala som sa prekvapene a ukazovákom ukázala na seba. „Dala som ti facku." povedala som neveriacky. Ak zistím že si robí srandu, pokojne mu darujem ešte jednu facku.