Styles Brothers | h.s

- 15 -

„Kedy sa Marcel vráti do školy?" spýtala sa ma Sophia a odpila si z jej kávy. Po škole sme sa rozhodli, že pôjdeme spolu von keďže sa nám nechcelo ísť domov. Otec je opäť v robote aj napriek tomu, že mu nebolo dobre. Snažila som sa ho presvedčiť aby ostal doma, ale on to okamžite zamietol. Niekedy mi prišiel, že bol svojou prácou posadnutý. Zabúdal na svoje zdravie, čo ma nehorázne štvalo.

„Netuším. Dnes vlastne idem k nemu, takže sa ho to spýtam." povedala som a lyžičkou premiešala môj jahodový čaj. Bol to môj najobľúbenejší čaj odkedy si pamätám. Otec mi ho robieval každú noc, keď som bola malá.

„Takmer som zabudla. Celú cestu z posilňovne som o ničom inom nehovorila len o sebe. Zabudla som sa spýtať na tvojho trénera. Aký bol?" spýtala sa a oči jej svietili zvedavosťou. Okamžite sa mi zjavila Harryho tvár a nepríjemný pocit mnou prebehol.

„Uh, bol v pohode." povedala som a snažila sa o úsmev.

„Bol sexy?" spýtala sa ma a stále mala ten svoj úškrn na tvári. Harry bol rozhodne sexy, o tom nebolo pochýb. Avšak nechcela som jej o ňom povedať. Ako ju poznám, bola by nahnevaná. Taktiež viem, že sa jej v tejto novej posilňovni páči a je nadšená že tam môže chodiť. Nechcem jej to pokaziť, preto som sa rozhodla jej o tom nepovedať. Harry dokonca dnes nebol ani v škole, takže som sa mu nemusela vyhýbať.

„Ani nie." zaklamala som a radšej sa napila čaju, aby sa ma na nič už nepýtala. „Odpísala si Liamovi na tú správu?" spýtala som sa jej hlavne z dôvodu, aby som zmenila tému.

„Samozrejme, dnes máme prvé rande." nadšene vypískla. Bola som za ňu úprimne šťastná. Bolo niečo skvelé vidieť niekoho, ako moc je šťastný.

„To je skvelé. Vieš kam ťa berie?"

„Pravdepodobne do nejakej reštaurácie, keďže mi povedal aby som sa obliekla elegantne." vysvetlila mi, pri čom som len chápavo prikyvovala aj keď som mysľou bola celkom inde.
🌹

„Už vieš kedy pôjdeš do školy?" spýtala som sa Marcela, keď sme si sadli za jeho stolík.

Bolo mi celkom nepríjemné vchádzať do jeho domu s vedomím, že v tom istom dome je Harry a môže sa tu pohybovať. Nerada by som ho stretla po našom trápnom stretnutí v posilňovni. Po každé keď som sa pozrela na Marcela, videla som Harryho. Aj keď Marcel vyzeral celkom inak ako Harry. Marcelove oči boli nevinné, zatiaľ čo Harryho boli temné.

„Chvalabohu v pondelok! Mama ma tu držala zavretého ako vo väzení." povedal, čím ma rozosmial. Marcel je asi jediný človek, ktorý sa teší do školy. Celkom sa mu čudujem a istým spôsobom ho aj obdivujem. V škole sa s ním takmer nikto nebaví a nemá to tam ľahké, no aj tak sa tam teší. „Dokonca som nemohol ísť ani do knižnice." posťažoval si, čím ma donútil sa usmiať. Ach, je taký zlatý.

„Som rada, že si v poriadku. Už ťa nebolí nič?" spýtala som sa a ukázala na jeho tvár, ktorá sa hojila a vyzerala omnoho lepšie. Modriny už takmer neboli vidieť a Marcel vyzeral šťastnejší.

„Našťastie nie." víťazne prehlásil. „A čo ty? Čo si robievala celé tie dni?" spýtal sa ma, zatiaľ čo vytiahol svoj zošit.

„Uh, nič moc. Skoro stále som bola so Sophiou, ktorá mi neustále robila spoločnosť." odpovedala som a vynechala som fakt, že som bola niekoľko krát s Harrym. Cítila som sa hrozne. Svojím spôsobom som všetkým ktorých mám rada klamala. Najprv otcovi, potom Sophii a nakoniec Marcelovi. Cítila som sa mizerne a to všetko len kvôli Harrymu. „Dokonca dnes má rande s Liamom." povedala som.

„S-s Liamom?" spýtal sa neveriacky. Videla som jeho šokovaný výraz a vedela som na čo presne myslí. Liam bol z partie, ktorá ho neustále šikanovala.