„Takže ste sa konečne udobrili?" Spýta sa Matt a ja prikývnem. „Super." Odpije si z piva. „A čo ty s Abby?" Opýtam sa a on sklopí zrak. „No, tak trochu ma ignoruje." Udivene sa na neho zadívam. „Prečo? Čo si spravil?" Opýtam sa. „Ja nič! Včera ku mne prišla celá natešená ani poriadne neviem z čoho bola taká nadšená a tak nejako sme to oslávili, trochu sa opili a skončili v posteli." Vytreštím oči. Chvíľu spracuvávam informáciu. „Ráno keď sme sa zobudili hneď zmizla, vraj niečo má a odvtedy som ju nevidel. Nezdvíha mi, ani neodpisuje, nič." Mykne plecami. „No, v práci sa zdala byť v pohode." Poviem len zarazený novou skutočnosťou. „Čaute." Konečne dorazí Josh. „Sorry že meškám, ale Alex šalela." Zasmeje sa a tiež si objedná pivo. „Tak čo, ako s Michelle?" Opýta sa ma. „V pohode." Usmejem sa. Tiež sa usmeje. Potom Mat znovu povie to isté čo povedal aj mne a chvíľu to riešime. Josh príde s tým, že by jednoducho mal ísť za ňou. „Ale čo ak sa so mnou len nechce rozprávať? Nemám skôr počkať, kým sa neozve ona?" Opýta sa. Josh chvíľu rozmýšľa. „Nemusíš čakať." Poviem a kývnem hlavou na jeho telefón. Zdesene sa na mňa pozrie a vezme telefón. Vyjde von a ja sa pozriem na Josha. „Tak to bude dlhý rozhovor." Poznamená a ja sa zasmejem. Začneme sa baviť o práci a podobných hlúpostiach, keď sa vráti Matt. Dá si poriadny hlt z piva a pozrie sa na nás. „No?" Opýtam sa, keď dlho mlčí. „Len mi povedala, že toho mala teraz veľa, že sa nemohla ozvať a podobné výhovorky." Povie smutne. „Choď za ňou." Poviem rozhodne. „Nechce ma vidieť. Pýtal som sa na víkend, ale vraj má už nejaké plány. Viete čo? Chcem sa opiť." Vyhlási. „To nie je dobrý nápad." Povie Josh pobavene. Sklesnuto sa na neho pozrie. „No tak, chalani." Pozrie sa aj na mňa. „Nie." Zasmejem sa. „Zajtra idem s krpcom do nejakého nového parku či čo." Poviem. Matt sa pozrie na Josha. „Mám doma tehotnú manželku. Ak sa opijem, tak ma zabije aj s tými hormónmi." Povie a ja sa uškrniem. „A ani ty by si nemal piť. Pozri, poviem Michelle, nech sa s ňou nejako nenápadne porozpráva a potom sa uvidí." Matt napokon prikývne a všetci traja sa vyberieme domov. Keď ja dôjdem domov, Michelle spí na gauči. „Zlatko, vstávaj." Zatrasiem ňou. „Ešte minútku." Usmejem sa a pobozkám ju. To ju prebudí viac. Odtiahnem sa od nej a ona sa usmeje. Otvorí oči a díva sa na mňa. „Oh, to nie je ráno?" Opýta sa s úsmevom. Pokrútim hlavou. „Ako bolo s chalanmi?" Opýta sa. „Fajn. Počuj, bavila si sa v poslednej dobe s Abby?" Opýtam sa. „Nie. Ani nie. Nezdvíhala mi mobil. Prečo?" Opýta sa ma. „Pohádali sa s Mattom?" Opýta sa rýchlo. „Nie tak celkom." Pokrútim hlavou. „Vlastne sa spolu vyspali." Michelle na mňa vytreští oči. „A boli opití." Dodám a ona si povzdychne. „A teraz všetkých ignoruje." Dodá ona a ja prikývnem. „Volala s Mattom, ale len sa vyhovorila na veľa práce a tak." Michelle sa zatvári smutne. „Po víkende pôjdem za ňou." Prikývne. „Idem si už ľahnúť, zajtra idem s Finnom do toho parku." Michelle len prikývne a ak by sa dalo, tak počujem, ako jej mozog pracuje. „Nebuď hore dlho." Poviem ešte, no to už ani nevníma.
„Sophia?" Pozrie sa na mňa. „Netreba niečo s Vesleym?" Opýtam sa a ona sa pozrie do nejakých papierov. „No chcela som mu zaniesť tieto faktúry." Povie. „Super, daj to sem." Podá mi ich a ja sa za ním ihneď vyberiem. Zídem výťahom na jeho poschodie a prejdem ku jeho kancelárii. „Ahoj Abs, je tu Vesley?" Opýtam sa jej s úsmevom. „Nie, ale o chvíľu príde. Potrebuješ niečo?" Opýta sa ma a ja zamávam papiermi. „Prečo to nepriniesla Sophia?" Opýta sa ma. „No, je jej nejako zvláštne." Poviem. „Aha. Okej. Tak mi to daj, ja mu to odovzdám." Povie napokon. „Ako sa vlastne máš? Dlho som ťa nevidel." Opýtam sa a položím papiere na jej stôl. „Super." Odpovie stroho. „Poslal ťa Matt?" Opýta sa ma. „Prečo by ma posielal? Stalo sa niečo?" Opýtam sa zmätene a ona rýchlo pokrúti hlavou. „Nie. Teda, áno, ale to je jedno." Mykne plecom. „Hovor." Poviem. „No, ja vlastne ani neviem či sa niečo stalo." Začne. „Totiž, no, obaja sme sa opili a ja neviem či sa niečo stalo, alebo nie a mám taký zlý pocit, že áno a bojím sa toho." Vyklopí mi všetko. Nadvihnem obočie. „Prečo sa bojíš?" Opýtam sa. „Pretože by to bolo prvýkrát od vieš čoho a prvýkrát s ním a ja si to nepamätám a neviem čo mám od toho čakať a ako sa správať a či to bude chcieť zas alebo ja neviem. Mám strach." Povie zúfalo. „Pozri, hlavne sa s ním porozprávaj dobre? Ak si sa s ním odvtedy nerozprávala tak určite šalie. A tiež má strach." Prikývne. „Dobre." Pousmeje sa. „Vďaka." Pousmejem sa aj ja. „Pozdrav Sophiu, ktorá ešte dnes ráno nebola chorá." Prehltnem naprázdno a ona sa usmeje. „Ozaj, ako s Michelle?" Spýta sa rýchlo. „Zavolaj jej." Usmejem sa a ona sa tiež nadšene usmeje. „Takže ste v pohode?" Opýta sa. „Volaj." Uškrniem sa a odídem. Na chodbe stretnem Vesleyho a s úsmevom ho pozdravím. Prekvapene sa na mňa zadíva a odzdraví. Konečne deň bez drámy.
Na ďalší deň meškám do práce kvôli dvom veciam. Za prvé, vonku cez noc nasnežilo, čo mi pripomína, že sa blížia Vianoce. A za druhé, Michelle bola až príliš prítulná čo sme obaja využili na veľmi nemravné veci. Keď vystúpim z výťahu mám na tvári úsmev, no keď prejdem cez chodbu ku mojej kancelárii a uvidím Sophiu ako sa bozkáva s nejakou blondínkou, úsmev mi zamrzne. Zamračím sa a odkašlem si. Odtrhnú sa od seba a obe sa na mňa vydesene pozrú. Nadvihnem obočie a ruky si vložím do vreciek. Blondínka na mňa len tupo civie a Sophia sa postaví. „Eh-slečna Roosveltová vám nechala odkaz, nechala som vám ho vo vašej kancelárii." Odrapoce. „Áno? A ja mám odkaz pre teba." Falošne sa usmejem a vojdem do svojej kancelárie. Sophia mi je hneď v pätách. „Prepáčte. Ja som neplánovala, že za mnou príde a ona prišla a..." Už nevie čo má povedať. Ja sa medzitým posadím a zadívam sa na ňu. „Nech sa to neopakuje." Poviem a ona prikývne. „Kto je to?" Opýtam sa. „Moja priateľka." Povie a ja prekrútim očami. „Poznáme sa z výšky." Dodá a ja prikývnem. „Hannah. Volá sa Hannah." Prikývnem. Sophia odíde a ja sa pozriem na ten odkaz od Abs. Je tam len, že nech prídem hneď ako budem môcť. Postavím sa teda a vydám sa za ňou. Aby to bolo ešte trápnejšie, idem vo výťahu spolu s Hannah. Vystúpim na poschodí, kde pracuje Abby. „Lucas." Privíta ma Vesley. Kývnem mu hlavou a pozriem sa na Abby. Vyskočí zo stoličky a schmatne ma za ruku. Potiahne ma smerom preč od Vesleyho. „Eh-dobre takže, včera som bola u Matta." Nadvihnem obočie a ona sa zamračí. „Nič sa nestalo, teda mohlo sa, ale to je jedno. Teda nie je, ono to bolo tak, že sme sa bozkávali a mne zazvonil mobil a nepoznala som číslo, tak som to zdvihla a, no, volal mi Henry." Povie roztrasene. „Počkaj, ten Henry? Ten čo-" Prikývne. „Bojím sa. A Matt mi nezavolal, pretože som potom od neho ušla a on si myslí, že preto, že na mňa tlačí do-veď vieš čoho, pretože sa to už raz stalo, a ja nechcem aby si to myslel. Mám strach že sa so mnou rozíde. A taktiež mám strach že sem veď-vieš-kto príde." Povie na jeden dych. „Voldemort?" Opýtam sa a jej mykne kútikmi úst. Udrie ma do pleca a potom sa rozosmeje. „Ty si idiot." Vyprskne. „To je vážne Lucas." Povie no stále sa usmieva. „Proste sa s ním o tom porozprávaj. On je už veľký chlapec." Poviem s úsmevom a ona sa tiež znovu usmeje. „Lenže-" Pokrútim hlavou. „Dnes." Poviem. „A neboj sa. Voldemort nepríde. A ak áno tak to ihneď povedz Harrymu Potterovi, Mattovi alebo mne alebo niekomu." Bez varovania ju objímem. „To zvládneš." Poviem a odtiahnem sa. „Ďakujem." Zamumle. Postrapatím jej vlasy a ona ma udrie do ramena.
Potterhead sa nezaprie, čo vám poviem :D Tak máme tu novú časť, taká kratšia, ale pokúsim sa teraz pridať skôr :) ľúúúbim vás <3
