„Nemáš vôbec začo." Započujem hlas Alex. „A za čo?" Opýta sa jej Michelle a ja zamrznem. „Že som to urovnala medzi tebou a pánom urážlivým." Povie ľahostajne. „Nežiadala som ťa o to. Viem si svoje problémy riešiť aj sama. Nemusíš sa do všetkého pliesť." Povie nahnevane Michelle. „Ja viem, ja viem. Ale už som nezvládala pozerať sa na to, ako trpíš kvôli nemu." Michelle si povzdychne. „Trpela som kvôli sebe a kvôli svojej naivite." Odsekne jej znovu nahnevane. „Pozri, už ste udobrení a znovu budú všetci šťastní." Viem, že Alex sa snaží o úsmev, hoci ju nevidím. „Nie. Nebude. Pretože viem, že si Lucasa ku tomu donútila. Že to nebolo z jeho vlastnej vôle." Alex si povzdychne. „Chcela som ti pomôcť." Ozve sa zúfalo. „No, veľmi pekne ti ďakujem." Ostane ticho a ja sa zamyslím. Naozaj to nebolo z mojej vlastnej vôle? No ak by za mnou Alex neprišla, zrejme by som za Michelle neletel. „Prepáč mi to." Ozve sa Alex smutne a aj ja viem, že to Michelle ihneď obmäkčí. Prestanem počúvať a zaleziem naspäť do spálne. Ale prečo sa na Michelle vôbec hnevám? Dobre, neverila mi. Do riti. Keby som nebol taký blbec a nepočúval ich, všetko by bolo v pohode. Povzdychnem si a znovu vyjdem z izby. No tentoraz aj zídem dolu. „Ránko." Usmejem sa na ne. „Ránko? Je už obed, môj milý." Ozve sa ironicky Alex a ja na ňu zagánim. Pozriem sa na Michelle a netuším, ako sa mám správať. Ona tiež zostane neistá, no Alex situáciu zachráni. Začne rozprávať o sebe a o Joshovi a tak zamestná Michelle. Ja si spravím raňajky, teda obedové raňajky a úplne vypnem mozog. „Lucas." Zasyčí na mňa Alex. Obzriem sa a zistím, že Michelle zmizla. „Čo ti zas je? Myslela som, že ste v pohode." Opýta sa potichu. „Sme." Poviem a myknem plecom. Ona pokrúti hlavou a povzdychne si. „Prečo si vlastne tu?" Opýtam sa. Mykne plecom ona a odvráti odo mňa zrak. „No tak. Čo som zas spravil?" Opýtam sa jej a ona prekrúti očami. „Si debil, to si spravil." Uškrniem sa a ona sa tiež pousmeje. Obaja sa rozosmejeme a o chvíľu nato vojde dnu Michelle. Svoj úsmev zamaskujem pitím kávy a Alex spraví to isté. „Hrá sa." Oznámi nám. Zrejme Finn. „Dobre, tak ja už pôjdem, nebudem otravovať." Povie Alex a postaví sa. „A niekedy príďte aj vy ku nám." Usmeje sa a oblečie sa. Potom mi venuje jeden veľavravný pohľad a odíde. Michelle zavrie dvere a pozrie sa na mňa. Slabo sa usmejem, no ona len pokrúti hlavou. „Čo je?" Opýtam sa. „Usmieval by si sa teraz, ak by za tebou neprišla?" Opýta sa ma prudko. „Eh-neviem." Myknem plecom. Povzdychne si a prejde ku schodom. „Michelle, pozri. Ak by som to sám nechcel, tak to nespravím, jasné?" Zúfalo sa na mňa pozrie. „Poď sem." Roztiahnem ruky a ona ku mne podíde. Objímem ju a ona po chvíli tiež obmotá svoje ruky okolo mňa. „Ľúbim ťa." Šepnem. Odtiahne sa, no nepozrie sa na mňa. Vyjde hore schodmi a nechá ma samého. Čo ju zas žerie? Pretočím nad ňou očami.
Odpijem si z trápneho nealkoholického piva a zadívam sa na Michelle. Všetci jej žerú ten falošný úsmev. Smeje sa, no jej oči sú smutné. Nevnímam čo Josh hovorí, no zrejme to je vtipné, keďže všetci naokolo mňa sa smejú a všetci sú šťastní. Až na mňa a Michelle. Zaregistrujem Mattov pohľad a nahodím úsmev. Znovu si odpijem z toho odporného piva a pohľad presmerujem späť na Michelle. „Poď so mnou na cigu." Povie Matt tak, že to počujem len ja. Pozriem sa na neho, no on už mieri von a naťahuje na seba bundu. Michelle sa na mňa zvedavo pozrie, no ja sa len postavím a idem von za Mattom. Matt si zapáli a ponúkne aj mne. Pokrútim hlavou a ruky si zložím na hrudi. Zostáva ticho. Čaká, kedy sa rozhovorím ja. Sledujem ako odfukuje dym a díva sa priamo pred seba. „Abs som sľúbil, že prestanem, tak dúfam, že mi stojíš za porušenie sľubu." Prehovorí, keď si vytiahne už druhú cigaretu. Pred tým, než ich odloží si vytiahnem jednu aj ja. Matt mi podá zapaľovač a ja ju zapálim. Potiahnem a zavriem oči. Vydýchnem a pozriem sa na Matta. „Ja už nestojím nikomu o nič." Poviem len a znovu si potiahnem. „Kurva, toto mi chýbalo." Vydýchnem a Matt sa zasmeje. „Neviem prečo si prestal." Povie. „Už sme boli s Michelle na dobrej ceste, lenže tentoraz ma odmieta ona." Poviem a znovu si potiahnem. „Prečo?" Opýta sa ma. „Pretože si myslí, že som to nespravil zo svojej vôle, ale že mi to do hlavy vsadila Alex." Matt nadvihne obočie a ja len pokrútim hlavou. „Znovu sme pri nedôvere?" Opýta sa pobavene. Zdrvene sa na neho pozriem. „Prečo som to dovolil? Prečo som si dovolil vôbec cítiť niečo ku niekomu?" Opýtam sa sám seba a Matt sa na mňa smutne pozrie. „Jednoducho jej ukáž, že to bolo z tvojej vôle." Mykne plecami. „Ako?" Opýtam sa a on sa uškrnie. „Ty už na niečo prídeš." Povie šibalsky, zhodí cigaretu na zem a zašľapne ju. Potľapká ma po pleci a vojde dnu. Potiahnem si z cigarety a vydýchnem. Sledujem ako sa dym pomaly rozplýva. Tiež zhodím cigaretu a zašľapnem ju. Dám si do úst žuvačku a tiež vojdem dnu. Všetci sa na niečom smejú, no stíchnu hneď ako vojdem dnu. Posadím sa na svoje miesto a ignorujem ich zvedavé pohľady. „Si v poriadku, zlatíčko?" Opýta sa ma Alex. Usmejem sa na ňu a odpijem si z piva. „V najlepšom." Odpoviem a do svojho hlasu vložím veľmi veľa irónie. Zachytím Mattov nepekný pohľad, no znovu si len odpijem z piva. Josh zachráni situáciu nejakou hláškou a konečne sa pozornosť odvráti preč odo mňa. Unudím sa k smrti. Hoci som medzi svojimi najbližšími, cítim sa hrozne. Zacítim, ako mi zavibruje mobil. Vyberiem ho z vrecka a pozriem sa na dislay. SMS od Michelle. Je v nej len: Usmej sa. Zmätene sa na ňu pozriem. Tvári sa smutne, no naschvál sa na mňa nedíva. Odpíšem jej: Ty prvá. Pozriem sa na ňu. Vytiahne mobil a prečíta si správu. Slabo sa pousmeje a pozrie sa na mňa. Nedá mi to a tiež sa pousmejem. Zahryzne si do pery, aby sa prestala usmievať. Nasucho preglgnem a obliznem si pery. Odvráti zrak a odloží mobil. Znovu sa započúva do rozhovoru, ktorý vedú moji kamaráti. „Lucas, zlatko, pomôžeš mi?" Započujem hlas Alex a uvidím, ako zbiera taniere zo stola. Postavím sa a vezmem jej to z ruky. Vezmem to do kuchyne a pozriem sa na ňu. „Videla som ten úsmev." Povie a ja sa znovu usmejem. „Presne tento." Zasmeje sa. „Pozri, je mi to ľúto. Nechcela som to pokaziť." Povie smutne. „A Michelle to vie. Netráp sa tým." Usmeje sa a prikývne. „A nevolaj ma zlatko, cítim sa ako päťročný." Poviem. „A teraz sa tak aj správaš." Povie pobavene. Zaškerím sa a pokrútim hlavou. Otočím sa na odchod, no stojí tam Michelle. Alex sa vyparí a ja čakám, pokiaľ Michelle prehovorí. „Ehm-vlastne som chcela ísť-" Ukáže niekam za seba. Podídem ku nej a bez varovania ju pobozkám. Chvíľu je zaskočená, no potom sa zapojí. Zahryznem jej do pery a potom sa odtiahnem. Vyvalí na mňa oči. Usmejem sa a ona sa na mňa stále vyjavene díva. „Čo to malo znamenať?" Opýta sa zmätene. „Čo? Myslíš to, že som pobozkal svoju manželku? Prejav lásky, myslím. Neviem, ako presne definovať bozk." Zasmeje sa a nadvihne sa na špičky. Pobozká ona mňa a prsty zaborí do mojich vlasov. Ja ju objímem okolo pásu a pritiahnem ku sebe čo najbližšie. Keď sa odtiahne, chvíľu sa díva do mojich a očí a napokon sa usmeje.
Keď sa ráno zobudím, Michelle už nie je v posteli. Vstanem teda, umyjem sa a zídem dolu. Krpec práve žuje raňajky a Michelle si dáva veci z jednej kabelky do druhej. „Dobré ránko." Ozvem sa. Finn niečo zamumle s plnými ústami a Michelle sa na mňa ani nepozrie. „Nie je veľmi dobré. Kvôli tebe som zaspala a už teraz meškám. A Finn tiež, takže sa prosím ťa obleč a odvez ho do-kde mám sakra peňaženku?" Uškrniem sa. „A to je kde to-kde mám sakra peňaženku?" Opýtam sa a spolu s Finnom sa zasmejeme. „Lucas, nemám čas na tieto fóriky. Vezmeš ho?" Pozrie sa na mňa a na sekundu sa zastaví. „Jasné." Myknem plecom a vojdem do kuchyne. Nalejem si kávu a pozriem sa na ňu, ako pobehuje po obývačke. „Lucas, Finn mešká. A ty určite tiež." Nájde svoju peňaženku a začne sa obliekať. „Veď už sa obliekam." Žmurknem na Finna a ten sa zaškerí. Michelle sa na mňa veľmi škaredo zahľadí. „Majte sa." Zavrčí a otvorí dvere. „Hej, a čo pusa?" Opýtam sa a podídem ku dverám. Vlepí mi bozk na líce a ponáhľa sa preč. Zavriem za ňou dvere a pozriem sa na Finna. „Ešte nie si oblečený? Makaj! Meškáme!" Zvolám. Obaja sa so smiechom rozbehneme hore schodmi. Natiahnem na seba košeľu a nejaké nohavice, vezmem si veci a zídem dolu, kde už čaká Finn s taškou na chrbte.
Taká trošku kratšia, ale presne po týždni. Pôvodne som chcela pridať už v pondelok, ale nejako stále nebol čas, tak som si ku tomu dnes sadla a je to tu :) Dúfam, že sa časť páčila a ďakujem veľmi pekne za podporu, ľúúúbim váááás <3
