Prvý bozk (pokračovanie)
V nedeľu večer sa navlečiem do mojich jediných čiernych neroztrhaných nohavíc, bielej košele a saka. Vyberiem si piercing z pery a trochu si začešem vlasy. Musím povedať, že sa celkom teším. Naozaj som až taký zlý, že sa teším na podpichovanie Michelle? Uškrniem sa a vyjdem z môjho bytu. Vleziem do auta a nasmerujem si to ku nej domov. O chvíľu zazvoním na zvonček. Otvorí mi dvere a ja ju zoskenujem pohľadom. Červené obtiahnuté šaty. Jediné slovo, ktoré ma pri pohľade na ňu napadne, je sexy. No ihneď sa spamätám a vrátim sa ku jej očiam. „Čo to máš na sebe?" Opýtam sa drzým tónom. „Už sa bežím prezliecť. Ja som to len skúšala a viem, že je to prehnané. Prepáč." Povie a odbehne. Vojdem dnu a obzriem sa po chodbe. Celkom útulné. O chvíľu sa vráti v iných šatách. Tiež sú červené, ale sú viac, ako to nazvať, elegantné. Pousmejem sa. „To je lepšie. Ak by som chcel aby moji rodičia videli také šaty, zavolám si Marcy." Poviem. „Aj keď..." Odmlčím sa a dodám si odvahu. „Neverím, že to poviem. Vyzerala si v nich naozaj dobre." Prudko sa nadýchne a naberie do líc červenú farbu. „Ďakujem." Povie nesmelo. Hrdo sa usmejem a otvorím dvere. Ona pomaličky prejde ku autu, no všimnem si jej neistú chôdzu na lodičkách. „Asi veľmi lodičky neobľubuješ čo?" Pokrúti hlavou. „Tak to máš blbé. Nechcel by som v nich byť celý večer." Podpichnem ju a ona ma udrie do pleca. „Sklapni lebo si to celé rozmyslím." Zasyčí na mňa, no mne to príde skôr vtipné, ako výstražné. „A ja ťa ušteklím k smrti." Pošepnem jej do ucha a otvorím dvere na aute.
„Znovu si nervózna." Zasmejem sa a dám jej ruku okolo pásu. Dvere sa v tom momente otvoria a ja pocítim, ako sa jemne mykne. „Oh, pán Motgomery. Poďte ďalej." Otvorí nejaká slúžka, ktorej meno neviem a ani vedieť nechcem. Bez slova okolo nej prejdem. Michelle sa začne ihneď obzerať. „Lucas!!" Započujem detský hlas a potom uvidím Tobyho ako sa ku nám rozbehne. Skočí mi do náručia a tak pustím Michelle. „Čau krpec." Poviem s úsmevom, no on má oči len pre Michelle. „Ahoj Michelle." Usmeje sa na ňu.. „Ty si Lucasova priateľka?" Opýta sa a ona sa zasmeje. „Áno je to moja priateľka. Takže ruky preč krpec." Pohrozím mu a pozriem sa na Michelle. „Lucas. Zlatíčko." Ozve za mama a ja zložím Tobyho. „Matka." Ozvem sa chladne. Nech vedia, že s touto večerou nesúhlasím. „Otec." Pozdravím aj jeho. Mama ku mne podíde a objíme ma. Potom sa zadíva na Michelle. „Matka, otec. Toto je Michelle. Moje priateľka." Predstavím ju. „Veľmi rada ťa spoznávam." Povie mama nadšene. „A ja Vás pani Mongomeryová." Odpovie Michelle. „Ale choď. Hovor mi Grace." Zasmeje sa a mávne rukou. „Aj mňa teší." Ozve sa otec. Potrasie jej rukou. Chytím ju znovu okolo pásu a priviniem ku sebe. Pobozkám ju na spánok. „Tak poďme. Podáva sa večera." Posúri nás mama a my sa pohneme za ňou. Posadíme sa za stôl a Michelle sa začne znovu obzerať. „Páči sa ti náš dom?" Opýta sa jej moja mama. „Áno. Je to tu prekrásne. Ako v rozprávke." Povie zasnene a ja sa zatvárim znechutene. „Skôr je to prehnané." Zavrčím, no nedostanem na to žiadnu reakciu. Na chvíľu vypnem a prebudí ma príchod čašníka. Nedokážem si nevšimnúť, ako zíza na Michelle. Niežeby mi to normálne vadilo, ale teraz s ňou chodím. Teda akože. Ale stále. Nevychované prasa. Škoda, že robím to isté. „Andrew, môžeš prestať čumieť na moju priateľku akoby si ju chcel tu a teraz ohnúť cez koleno?" Ozvem sa naoko naštvane. Preglgne. „Prepáčte pane." Povie len a prace sa preč z jedálne. „Čo to malo byť Lucas?" Ozve sa mama. Neprekvapuje ma to. „Videla si ako na ňu hľadel?" Opýtam sa pohoršene. „Nemusíš byť taký žiarlivý. Michelle je mladá a veľmi atraktívna žena. Nečuduj sa, že sa na ňu tak pozerá." Potlačím chuť si odfrknúť. „Vynechala si jednu maličkosť. Že je moja." Poviem už naozaj nazúrene. „Lucas, ženy nie sú majetok. Nemôžeš ich vlastniť." Prevrátim očami a položím si ruku na jej stehno. Znovu sa jemne mykne, ale inak sa nepohne. „Neprevracaj oči na svoju matku." Ozve sa môj otec. Prepichnem ho pohľadom. „Že ja som sa sem trepal." Zamrmlem. Michelle mi zloží ruku. Pozriem sa na ňu a znovu ju tam položím. Pozrie sa na mňa a nadvihne obočie. Neodolám malinkému úškrnu a posuniem ruku trochu vyššie. Strelí pohľad na mojich rodičov, ktorý znovu začali pokojne jesť. Znovu mi ju zloží a tentoraz neodolám úsmevu. Pustím sa do jedla aj ja a Michelle ma po zvyšok večere dokonalo ignoruje.
