Po troch dňoch strávených v Paríži mi konečne odľahne, keď vojdeme spolu s Michelle do nášho domu. Nedokážem ani ukryť tú radosť. Čo ma celkom štve, keďže dokážem potláčať svoje emócie, ale radosť to prebíja. Obhliadnem sa po dome a napokon sa pozriem na Michelle. Nesmelo sa usmeje a očividne znervóznie. Po prvýkrát za viac ako dva týždne sme spolu sami. Francúzsko sa neráta, keďže Lauren bola stále s nami. Alebo vo vedľajšej izbe. „Nervózna?" Položím zbytočnú otázku a položím kufre na zem ku schodom. Znovu sa na ňu pozriem a uvidím o trochu väčší úsmev. Prikývne. Podídem ku nej a vezmem ju za ruku. „No tak. Nič sa nezmenilo. Teda, nie v našom vzťahu." Poviem a potiahnem ju smerom do miestnosti. Zahryzne si do pery, no aj tak sa usmeje. Sklopí pohľad a ja sa odrazu začnem cítiť ako teenager. Prepletiem si s ňou prsty a zastanem. Postaví sa tesne predo mňa a zodvihne hlavu. Usmejem sa. Ona sa nadvihne na špičky a pobozká ma. Pustí sa mojej ruky a obe ruky obmotá okolo môjho krku. Ja svoje okolo jej pásu a nedokážem na nič iné myslieť. Niekedy zabúdam, čo so mnou jej bozky a dotyky robia. Ako sa pri tom cítim slobodne. Odtiahne sa a pousmeje sa. Dopadne na päty a ruky jej skĺznu dolu. Cestou sa ma samozrejme dotýka. Čo ma nezanechá chladným, takže to treba čo najskôr zatrhnúť. Inak sa neovládnem a vezmem si ju hneď tu a teraz. „Máš hlad?" Opýtam sa napokon a ona trochu ustúpi. „Vlastne áno." Prikývne. „A čo si dáš?" Opýtam sa a vytiahnem mobil. Obídem ju a vojdem do obývačky. Posadím sa na gauč a začnem prehľadávať svoje kontakty. „To je jedno." Povie. „Idem sa osprchovať." Povie a len započujem, ako vybehne po schodoch. Rozhodnem sa pre čínu. Vytočím číslo na nejakú reštiku a objednám nám obom nejaké jedlo. Odložím mobil a pohodlne sa opriem. Zavriem oči a chvíľu len tak sedím. V tom si spomeniem na Finna a znovu sa usmejem. Otvorím oči a v hlave už vymýšľam plán. O necelých pätnásť minút zazvoní zvonček a tak sa postavím. Otvorím dvere, prevezmem si od chlapíka jedlo a zaplatím mu. Dvere zavriem nohou a rozhodnem sa to naservírovať na taniere. Krabice odhodím a s chuťou sa na to zadívam. Neodolám a trochu ochutnám. „A ja som myslela, že na mňa počkáš." Započujem jej pobavený hlas a s plnými ústami sa na ňu pozriem. Rýchlo požujem a prehltnem. „Prepáč." Uškrniem sa. Podíde ku mne a zadíva sa na taniere. „Vyzerá to fajn." Povie a jeden potiahne ku sebe. Vezme do ruky paličky a tiež si trochu vloží do úst. Sledujem jej reakciu. „Aj to chutí dobre." Povie napokon a ja sa znovu usmejem. „Nevrav." Zarýpem trochu a ona sa na mňa pobavene zadíva. „Samozrejme. Veď si to objednával ty." Povie a znovu trochu odje. Zasmejem sa a pokrútim hlavou. „Nebuď zlá." Poviem a pustím sa do svojej porcie. „Čo máš dnes v pláne?" Opýta sa. Prekvapene sa na ňu zadívam. „Eh-nič?" Poviem neisto. „Ja len tak. Že či náhodou." Povie a ja prikývnem. Dojem a odložím tanier do myčky. Odhodím krabice od jedla a zadívam sa na Michelle, ktorá ma očividne dosť. Už sa v tom len hrabe a sem tam niečo uzobne. Usmejem sa nad tým, že sa aspoň snaží. „Nechaj to tak." Poviem a ona sa na mňa pozrie. Nadvihne obočie a buchne mi po ruke, keď sa natiahnem po tanier. „Ja to zjem." Povie naoko podráždene. „Tak fajn." Zdvihnem ruky nad hlavu. „Idem aj ja do sprchy." Poviem napokon. Vybehnem hore a vojdem do spálne. Vyberiem si zo skrine nejaké čisté oblečenie a vezmem ho zo sebou do kúpeľne. Vyzlečiem sa a vleziem do sprchy. Spustím na seba studenú vodu a vypnem mozog. Aspoň na chvíľu si to môžem dovoliť. Napokon sa rýchlo umyjem a vyleziem von. „Lucas!!" Započujem hlas Michelle. Zamotám sa do uteráku práve keď vletí do kúpeľne. „Oh, prepáč." Očervenie ako paprika. Uškrniem sa a potrasiem hlavou, aby mi zleteli kvapky vody z hlavou. „Hej! To bolo naschvál!" Zasmeje sa a ja spolu s ňou, keďže to naschvál nebolo ani trochu. „Tak čo sa deje?" Opýtam sa. „Je tu nejaký muž a vraví, že je to veľmi súrne." Povie napokon a pohľad jej zletí po mojom tele dole a potom naspäť do mojich očí. Znovu trochu očervenie. „Aký muž?" Začudujem sa a ona mykne plecami. „Fajn. O chvíľu som tam." Poviem a ona vyjde von. Rýchlo sa oblečiem a ďalším uterákom si aspoň trochu usuším vlasy. Zídem dolu a obzriem sa. „A kde je?" Opýtam sa a pozriem sa na ňu, ako ešte stále dojedá čínu. „Vonku predsa." Ukáže smerom na dvere. Podídem ku nim a otvorím ich. Prekrútim očami. Samozrejme z práce. Povzdychnem si a spýtavo sa na neho zadívam. On očividne vyvedený z miery, že ma vidí s mokrou hlavou a v teplákoch na mňa chvíľu len hľadí, no o chvíľu sa spamätá. Začne kecať niečo o nejakej debilnej zmluve a že mi doniesol papiere, keďže som sa neukázal v práci. Strčí mi do rúk tie papiere a ospravedlní sa, že vyrušoval počas môjho voľna. Konečne odíde a ja odhodím papiere na skrinku vedľa dverí. Zakopnem dvere a odídem vyfénovať si vlasy. Potom sa vrátim naspäť, ale papiere na skrinke už neuvidím. „To tomu aj rozumieš?" Opýta sa Michelle a pretočí ďalšiu stranu. Pousmejem sa a podídem ku nej. „Áno, ale rozhodne nemám náladu ti to vysvetľovať." Poviem a vezmem jej ich. „Okej." Mykne plecami. „Čo ak by to boli prísne tajné dokumenty a musel by som ťa zabiť po ich prečítaní?" Opýtam sa jej a ona sa uškrnie. „A spravil by si to?" Opýta sa a oblíže si peru. Následne do nej zahryzne a hodí na mňa nevinný pohľad. No účinok to má úplne opačný. Pokrútim hlavou, aby som odohnal perverzné myšlienky a uškrniem sa. „Ak poviem, že áno?" Opýtam sa a pristúpim ku nej o trochu bližšie. „Tak sa ťa začnem báť." Povie pobavene a ja sa zasmejem. „Aké šťastie, že sa ma báť nemusíš." Poviem a zarovnám tie papiere. „Ale bolo by sexy, ak by si bol nejaký super tajný agent." Povie a tvári sa celkom vážne. Zaškerím sa. „A kto povedal, že nie som?" Otočím sa a odnesiem si tie papiere do pracovne. Keď už som tam, tak si skontrolujem e-maily. Kopu blbostí. Nechám si to na budúci týždeň. „Takže tajný agent?" Vlezie dnu s úsmevom. Prikývnem. „Nemala by si to vedieť, ale v tejto miestnosti skladujem zbrane." Poviem potichu a ona sa zachichoce. „Ale čo?" Opýta sa a obíde stôl. Postaví sa predo mňa a zadkom sa oprie o stôl. Pohodlne sa opriem na stoličke a zadívam sa na ňu. „Aj všelijaké super tajné vecičky." Poviem a ona nadvihne obočie. „Napríklad?" Opýta sa a v očiach sa jej zaiskrí. „Napríklad perá, ceruzky, kondómy, strúhadlá." Poviem s úškrnom a ona jemne pootvorí pery. Postavím sa a ona zodvihne hlavu. Skloním sa ku nej a pobozkám ju. Potom sa odtiahnem a ona nesúhlasne zamrnčí. „Si si istá?" Opýtam sa a zadívam sa jej do očí. „Ak tu naozaj máš tú jednu konkrétnu super tajnú vecičku, tak áno." Prikývne. „Ktorú myslíš? Z toho opisu mi to celkom nie je jasné." Zaškerím sa. Viem veľmi dobre, ako nemá rada, keď sa s ňou takto hrám. „Gumu." Odpovie a mňa to celom prekvapí. „A čo chceš gumovať?" Pokračujem vo svojej hre. „Tvoj mozog. Očividne tam ale už žiaden nie je." Povie drzo a ja sa znovu zaškerím. „Áno. Vymazala si ho, keď si vstúpila do miestnosti." Poviem a tentoraz sa zasmeje už aj ona. Priblížim sa ku nej a jemne sa obtriem o jej pery. Chytím ju pod stehnami a vysadím na stôl. Postavím sa medzi jej nohy a pobozkám ju. Trochu sa zohnem a nahmatám šuflík na stole. Otvorím ho a začnem v ňom šmátrať. Konečne dosiahnem to čo som hľadal a vytiahnem to. Zabuchnem šuflík. Znovu sa odtiahnem a ona sa na mňa spýtavo zahľadí. „Zrejme si myslela toto." Poviem a podržím v ruke kondóm. Ona sa začne smiať a udrie ma do pleca. „Načo to tu vôbec máš?" Opýta sa cez smiech. Aj ja sa pousmejem. „Presne pre takéto situácie." Poviem a ona sa znovu rozosmeje. „Ty si strašný." Povie pobavene a ja sa zatvárim urazene. „Tak fajn, keď to nechceš." . Myknem plecom a odtiahnem sa. Natiahnem ruku, že otvorím šuflík, no zastaví ma jej dotyk. „Chcem." Pošepne s úsmevom a chytí moju tvár do oboch rúk. Pritiahne si ma bližšie a pobozká ma. Presunie svoje ruky cez moju hruď a brucho dolu a nahmatá len trička. Chytí ho a tak, aby sa ma dotýkala na nahej pokožke ho ťahá hore. Odtiahne sa a zadíva sa mi do očí. „Hore ruky." Povie chrapľavo a ja ju poslúchnem. Dá mi dole tričko a zahryzne si do pery. Aj ja schytím lem jej trička a ona nadvihne ruky. Prevlečiem jej ho a odhodím preč. Zvyšok nášho oblečenie zíde dolu akosi samo. Sladko ju pobozkám a potom do nej tvrdo a nekompromisne vniknem celou dĺžkou naraz.
