Part 7

2.4K 191 12
                                    

Späť v prítomnosti

„Hľadám Finna? Nedávno prežil autonehodu." Poviem nejakej mladej a očividne blbej slečne. „Oh, toho nového? To si mal povedať hneď krásavec." Žmurkne na mňa. „Som ženatý." Zagánim na ňu. Zamlčím fakt, že som svoju manželku nevidel už týždeň. Celý skurvene dlhý týždeň. „Počkajte tu." Odrazu mi začne vykať a vytratí sa. Vráti sa aj s nejakou staršou pani. „Vy ste?" Opýta sa ma ihneď. „Montgomery. Lucas Montgomery." Poviem. „Oh, vy ste manžel tej pani, čo za ním chodila v nemocnici, však?" Opýta sa a ja prikývnem. „No dobre. Poďte za mnou." Okamžite sa niekam vyberie a ja za ňou pobehnem. Potom kráčame dlhou chodbou a následne zastaneme pred nejakými dverami. „Stojte." Povie a otvorí ich. „Ahoj Kate, potrebujem Finna." Povie a ja nevidím ani Kate a ani Finna. Nepočujem, čo jej tá Kate odpovie, no o chvíľu z miestnosti vyjde malý chlapček so strapatými hnedými vlasmi a zvedavými orieškovými očami. „Finn, toto je Lucas. Je to manžel Michelle. Pamätáš si? Toho dievčaťa z nemocnice." Finn prikývne a zadíva sa na mňa. „Dobre." Povie a otočí sa na mňa. „Netuším, prečo ste tu, pán Montgomery, ale vás zrejme nepozná, takže začneme pomaly. Ak sa s ním chcete zblížiť, budete sem musieť aspoň dvakrát do týždňa. A najlepšie by bolo, ak by ste chodili aj so svojou manželkou, keďže ju pozná." Povie mi. „No to bude menší problém ona-eh- ona je na služobnej ceste v Paríži." Poviem a ona prikývne. „Tak fajn. Poďte za mnou. Finn, poď." Tentoraz ide pomalšie, zrejme kvôli Finnovi. Otvorí nejaké dvere a my vojdeme dnu. „Pätnásť minút. Potom sa uvidí. Finn, teraz budeš chvíľku s týmto ujom, dobre?" Chlapča prikývne a tá pani odíde. Posadím sa na koberec a vezmem nejaké autíčko do ruky. „Takže ty si Finn?" Opýtam sa ho a on prikývne. „Ja som Lucas." Poviem a on znovu len prikývne. „Ty si kamarát s Michelle, však?" Opýtam sa ho milo a nasmerujem autíčko jeho smerom. „Najlepší." Odpovie a ja sa usmejem. „Aj ty si kamarát s Michelle?" Opýta sa ma a pozrie sa na autíčko v mojej ruke. Buchnem do autíčka a to zastane pri jeho nohách. „Aj tak sa to dá povedať." Prikývnem. „Ako sa to ešte dá povedať?" Opýta sa ma. „Michelle vravela, že ťa má veľmi rada. Aj ty ju máš rád?" Opýta sa hneď ďalšiu otázku. „A ako si sa s Michelle spoznal? Ja som sa ňou spoznal v nemocnici. A vieš o tom, že jej zomrelo bábätko? Mne zomrela maminka. A je v nebíčku. Aj s ockom a bábätkom Michelle." Pousmejem sa nad jeho výrečnosťou. „Áno mám ju veľmi rád." Odpoviem na prvú otázku. „A spoznali sme sa už veľmi dávno. Ty si ešte ani nebol na svete." Usmejem sa. „A kde som bol?" Opýta sa ma. „No-eh-to neviem. Musel by si sa opýtať Michelle. Ona je veľmi múdra vieš?" Poviem. „Aj ty si múdry?" Opýta sa. „V podstate áno." Prikývnem. „Tak prečo to potom nevieš?" Opýta sa a ja sa zasmejem. „Pretože nie som až taký múdry." Poviem a chcem sa vymotať s tejto pre mňa trápnej situácie. „Takže tebe sa páči Michelle?" Opýtam sa a nakloním hlavu. „A tebe sa páči?" Vyhne sa otázke. „Veľmi." Prikývnem a on sa usmeje. Posadí sa predo mňa a pošle mi to autíčko naspäť. „Ty máš také auto?" Opýta sa. „Áno. Ale je trošku krajšie. A väčšie." Rozžiaria sa mu oči. „Môžem ho vidieť?" Opýta sa nadšene. „Raz určite, ale dnes ťa asi von nepustia." Pošlem mu ho naspäť a zadívam sa na neho. „A kde je Michelle?" Opýta sa ma. „Na výlete." Odpoviem. Zadíva sa mi do očí. „A prečo si nešiel s ňou?" Pousmejem sa a zachytím autíčko, ktoré mi poslal. „Pretože som bol lenivý a nechcelo sa mi ísť." Odpoviem mu a znovu mu pošlem autíčko. „Určite jej je smutno." Povie smutne. „Myslíš?" Opýtam sa zvedavo. Prudko prikývne a ešte viac si postrapatí vlasy. „A za kým? Za mnou či za tebou?" Opýtam sa a zachytím autíčko. „Aj za mnou aj za tebou. Za mnou trochu viac." Zasmejem sa, ale uvedomím si, že je to zrejme pravda. Odrazu mi zazvoní mobil a ja ho vytiahnem z vrecka. „Kto ti volá?" Opýta sa ma. „Moja mamka." Odpoviem mu. „Mám to zdvihnúť?" Opýtam sa a on prikývne. „Mami?" Ozvem sa a žmurknem na krpca. „Ahoj. Kde si?" Opýta sa ma. „Eh-prečo?" Opýtam sa. „Potrebujem, aby si zašiel po Tobiasa na tréning. Niečo mi do toho vošlo." Povie náhlivo. „O koľkej?" Opýtam sa. „Tak o pol hodinku aby si tam už bol." Povzdychnem si. „Nemôžeš?" Opýta sa ma. „Môžem, len-môžem. V pohode." Poviem napokon. „Ďakujem ti. Ľúbim ťa." Zložím a odložím mobil. „Odchádzaš?" Opýta sa ma zvedavo. „O chvíľku." Odpoviem a pošlem mu autíčko. „A prídeš zas?" Opýta sa a očká mu zažiaria. „Veľmi rád." Prikývnem. „A pozdravíš odo mňa Michelle?" Opýta sa a postaví sa. Prikývnem. „Páčiš sa mi." Povie odrazu a ja sa zasmejem. „Aj ty mne krpec." Poviem a on sa na mňa škaredo zadíva. Presne tak isto, ako Tobias, keď mu to poviem. „Takto sa na mňa díva aj môj brat." Poviem pobavene. „Ty máš brata? Koľko má rokov?" Opýta sa a škaredý pohľad je ihneď preč. „Osem." Odpoviem. „Ja mám toľko." Ukáže mi na ruke štyri prsty. „A ty máš koľko?" Zasmejem sa. „Dvadsaťpäť." Poviem a on sa na mňa prekvapene zadíva. „To je veľa." Povie. „Michelle je o rok mladšia." Poviem. On sa zatvári veľmi čudne a ja sa len usmejem. Odrazu dnu vojde tá pani a zadíva sa na nás. „Končíme?" Opýta sa a ja prikývnem. „Sľubuješ, že prídeš zas?" Opýta sa ma a ja sa postavím. „Hneď zajtra, čo ty na to?" Usmeje sa a ja tiež. „A ukážeš mi tvoje auto." Povie a ja sa zasmejem. Pozriem sa na tú pani a zistím, že sa doširoka usmieva. Vyjdeme z miestnosti. „Vyprevadíte sa sám?" Opýta sa ma a ja prikývnem. „Tak poď anjelik." Podá Finnovi ruku a ten sa jej opatrne chytí. „Lucas sa mi páči." Povie jej a ja sa usmejem. „Naozaj?" Opýta sa prekvapene. „Má brata. A veľké auto." Povie jej nadšeným hlasom a obzrie sa. Zakýva mi a ja mu odkývam. S úsmevom a lepšou náladou sa vrátim domov. Už chápem, prečo si ho Michelle zamilovala.



Jéééj! Prekvapenie!! :D Takže mám dnes naozaj skvelú náladu (keďže dnes bol fakt ten posledný deň učenia). Takže som sa rozhodla od samej radosti pridať časť! Síce je trochu kratšia, ale to snáď nevadí. Neviem ako vy, ale ja som sa do Finna zamilovala :3 Pridala som ho aj do castu, takže sa môžete pozrieť, ako si ho približne predstavujem :) Okej to je asi všetko :3 Véééľmi vás ľúúbim a vidíme sa vo štvrtok!! <3

Unfrozen heartWhere stories live. Discover now