Od incidentu s Johnniem sa už nič vážne neudialo. Jedine ak sa ráta, že ma znovu otravovala tá ženská z baru. Nič sa samozrejme nestalo, len bola dosť otravná a nedala si povedať. Konečne už sedíme v lietadle a obaja sa tešíme domov. Teda ja určite. „Napokon to bolo celkom fajn." Prehovorím opatrne, keď lietadlo vzlietne. „Hej." Odpovie stroho Abs. Pozriem sa na ňu. Pevne sa drží opierok a oči má doširoka otvorené. „Bojíš sa?" Zasmejem sa a ona na mňa vrhne nepekný pohľad. „Ale veď cestou sem si sa nebála." Prekrúti očami. „Cestou sem som sa bála iných vecí a nepremýšľala som nad možnosťou, že sa so mnou môže-" Obzrie sa okolo seba a nahne sa ku mne. „-zrútiť lietadlo." Šepne. Znovu sa odtiahne a zhlboka sa nadýchne. „Zaujímavé." Podotknem a pohodlne sa opriem. „Somár." Zavrčí na mňa a ja sa uškrniem. Zavriem oči a prebudí ma Abs s tým, že už pristávame. Konečne už máme aj svoje kufre a vyjdeme z letiska. Priamo oproti nám stojí Matt. Skôr ako stihnem zareagovať, už ho Abs objíma. Prekrútim očami a podídem ku nim. Aj s taškou Abby. „Ehm." Odkašlem si a oni sa od seba odtiahnu. Matt sa na mňa zaškerí a Abs očervenie. „Vitajte späť, pán Montgomery." Prednesie. Vystriem sa a s vážnym výrazom v tvári na neho kývnem hlavou. „Pán Langdon, vezmite prosím naše tašky. S manželkou sme unavení." Nastavím ruku Abby a tá vybuchne do smiechu. Mattovi mykne kútikmi úst. „Samozrejme, pane. Dúfam, že vaša svadobná cesta bola dobrá." Prehovorí a medzitým vezme Abbyn kufor. „Vynikajúca." Pozriem sa na Abby a zaškerím sa. Tá sa znovu rozosmeje a ja vezmem svoj kufor. Nastúpime do Mattovho auta a spoločne vyrazíme preč. Zastaneme pred mojim domom a ja vystúpim. Otvorím kufor a odrazu sa pri mne zjaví Matt. Vytiahnem si z kufru batožinu. Zavriem kufor a pozriem sa na Matta. Hľadí do zeme, čo pri ňom nie je najlepšie znamenie. „Matt?" Ozvem sa a on si povzdychne. „Pozri, viem len toľko, že Michelle sa správa veľmi čudne. Naozaj, veľmi, veľmi čudne." Pozrie sa na mňa. „Maj sa." Povie skôr, ako stihnem zareagovať a kým sa naozaj spamätám, už jeho auto zabáča za rohom. Pokrútim hlavou a vydám sa smerom dnu. Odomknem si a vojdem. Kufor položím ku skrini a vyzujem sa. Započujem kroky na schodoch a uvidím Michelle. Prejde mnou zlý pocit. Zíde úplne dolu a zastane pri schodoch. „Ahoj." Poviem nadšene a snažím sa ignorovať Mattove slová, ktoré mi znejú v hlave. „Čau." Odpovie bez žiadnej emócie. Nadýchnem sa. Iba si to nahováram. „Eh-kde je Finn?" Opýtam sa. „U Grace. Chcel byť s Tobym." Odpovie. Uvedomím si, že si nič nenahováram. Uvedomím si, že je medzi nami len zopár metrov, ale cítim, akoby sme boli od seba vzdialený milióny kilometrov. Uvedomím si, že sa naozaj niečo deje. Nasucho preglgnem a spravím krok dopredu. V tej istej chvíli sa otočí a ide hore schodmi. „Musím ešte niečo dorobiť." Povie a ani sa neobzrie. Zostanem stáť ako skamenený. Čo sa sakra stalo? Pokrútim hlavou a vezmem kufor do ruky. Vyjdem hore schodmi a nazriem do spálne. Michelle sedí na posteli, okolo nej je hromada papierov a pred ňou notebook. V ušiach má slúchadlá takže ma nezaregistruje. Vojdem teda radšej do kúpeľne, vyhádžem oblečenie z kufru a posadím sa na okraj vane. Napokon sa rozhodnem pre sprchu a tak sa vyzlečiem. Rýchlo sa osprchujem a potom okolo seba obmotám uterák. Vyjdem von a vojdem do spálne. Prejdem ku skrini, oblečiem sa a až potom sa pozriem na Michelle. Tvári sa, že tam nie som. Fajn. Odnesiem uterák naspäť do kúpeľne, vezmem z nej kufor a odnesiem ho do spálne. Strčím ho pod posteľ a nazriem do papierov, ktoré má Michelle okolo seba. „Eh-čo to akože robíš?" Ozve sa jej hlas. Pozriem sa na ňu a mám v pláne sa usmiať, no keď uvidím jej nahnevaný až priam znechutený výraz, rozmyslím si to. Nadvihnem obočie a bez slova vyjdem von zo spálne. Zídem dolu do obývačky a tentoraz ma ten zlý pocit doslova zožiera. Čo s ňou kurva je? Čo som zasa spravil? Prejdem do zadnej obývačky a tam sa rozvalím na gauč. Už ani nemám chuť byť v jej prítomnosti. Zaspím a preberiem sa až v noci. Započujem kroky a tak sa posadím. O chvíľu sa v chodbe zjaví Michelle. Keď uvidím, že sa chce otočiť, tak konečne zareagujem. „Počkaj." Poviem rozospatým chrapľavým hlasom. Zastane v pohybe, no nepozrie sa na mňa. „Poď sem, prosím ťa." Poviem znovu chrapľavo a tak si odkašlem. „Som unavená." Povie potichu. „Michelle." Poviem zúfalo a postavím sa. „Čo sa deje? Čo som spravil?" Opýtam sa a spravím zopár krokov smerom ku nej. Cúvne, no aspoň sa na mňa pozrie. „Oh, tak ty nevieš?" Opýta sa ma. „No tak mi to povedz. O čo ide?" Prekrúti očami a otočí sa na päte. Rýchlo ku nej podídem a chytím ju za ruku. „Nedotýkaj sa ma!!" Zjačí až mnou mykne a okamžite ju pustím. „Si odporný hajzel! Ako som len mohla?! Ako som takému debilovi mohla veriť?! Si odporná háveď!" Vykričí sa na mňa a odrazu po mne niečo hodí. Zacítim, ako ma niečo poreže na líci a tak syknem. V tme si všimnem, že so tú papiere. Zohnem sa po jeden a zistím, že je to fotka. Fotka mňa a nejakej ženy. Zaostrím. Nechápavo sa na ňu pozriem. „Netvár sa tak nevinne! Všetko viem! A s tou špinou menom Abby si si tiež poriadne užil, však?!" Vykríkne na mňa znovu. „Vypadni mi z očí! Zmizni!" Ani sa nepohnem. Naozaj si myslí, že by som ju podviedol? „Nič som s ňou nemal. Netuším, odkiaľ toto máš, ale nič som s nikým nemal. Prisahám." Poviem čo mi prvé napadne. „Zmizni z tohto domu!!" Zvrieskne a v tej istej chvíli sa rozplače. Zvezie sa na zem. „Nikdy, nikdy, nikdy by som ťa nepoviedol, Michelle." Poviem a cítim prázdnotu v mojej hrudi. Pálivú prázdnotu. „Vypadni." Zavrčí na mňa. Podídem ku nej a kľaknem si. „Ľúbim ťa. A ty to vieš. Som si istý, že to vieš." Poviem opatrne. „Zmizni! Vôbec nič neviem! Neverím ti! Ani jedno skurvené slovo! Vypadni, Lucas! Odíď!" Rozzúrene sa na mňa pozrie. Stisnem zuby, aby som sa nerozplakal a postavím sa. Prejdem chodbou, so skrinky si vezmem kľúče od auta a od bytu a otvorím dvere. Započujem vzlyk Michelle a tiež mi vykĺzne jedna slza. Nepodviedol som ju. Všetko sa vysvetlí.
