Josh ma dotiahol do nejakého baru. Práve v deň, keď som sa chcel opýtať Michelle na tie novoobjavené veci v skrini. „Fajn, takže, čo nové?" Spýta sa ma s pivom v ruke. Zostanem mlčať a tak začne rozprávať o minulom víkende a bla bla bla. „Okej, ja mám jednu vec. Dôležitú. A bol by som rád, ak by si to vedel odo mňa. Vlastne ani neviem, prečo je to dôležité." Pozriem sa na neho a uvidím ten nadšený výraz v tvári. Počkať, takže jemu to povedala skôr ako mne? Robí si kurva srandu? „Už všetko viem." Zahlásim a on sa na mňa šokovane zadíva. „Michelle ti to povedala?" Pokrútim hlavou. „Nie. Našiel som v skrini veci." Poviem mrzuto. „Prečo sa všetko dozviem ako posledný? Hlavne takéto dôležité veci?" Opýtam sa a on je stále šokovaný. Pokrútim hlavou. „Neviem. Ale veľmi sa teším." Povie a ja sa usmejem. „Hej. Veď aj ja." Josh sa tiež usmeje a objedná ďalšie pivo.
Už týždeň sa Michelle vyhýbam. Čakám, kedy mi to konečne povie. Samozrejme je z toho mimo. Konečne je víkend a tak sa ráno posadím na gauč a zadívam sa na telku. „Fajn. Už ma štveš, Lucas." Ozve sa jej hlas. Pousmejem sa, no hneď nahodím vážnu tvár. „Čo som zasa urobila? Prečo sa so mnou nerozprávaš?" Posadí sa vedľa mňa. „Ty sa nerozprávaš so mnou." Odpoviem pokojne. Myslím, že podobnú konverzáciu sme viedli aj naposledy. „Čože?" Spýta sa a ja sa na ňu pozriem. Nechápavo pokrúti hlavou. Počkať, ona naozaj nevie, čo mám namysli? „Našiel som tie veci." Poviem potichu. „Myslela som, že ste sa o tom s Joshom rozprávali." Odpovie nechápavo. „Prečo mi to mal povedať Josh?" Opýtam sa šokovane. „Veď je to jeho dieťa. A chcel sa ti s tým zdôveriť on." Chvíľu na ňu civiem. Jeho dieťa? Čo tým kurva myslí? Ako jeho dieťa. Počkať. Počkať, počkať, počkať. Odvrátim zrak a pomaly mi to začne dochádzať. Preto bol Josh taký nadšený. Preboha. Ona nie je tehotná. To Alex. „Uhm." Ozvem sa neurčito a zadívam sa na telku. „Lucas, čo si si myslel?" Opýta sa pobavene. Nepozriem sa na ňu. „Myslel si si, že ja som tehotná?" Spýta sa znovu. „Nie." Odvetím a ona sa rozosmeje. „Oh." Povie, keď sa trochu ukľudní. „Pozri sa na mňa." Povie a chytí ma za ruku. „Prosím." Dodá a tak sa na ňu pozriem. Pobavený výraz ma stále. Pohladí ma po líci a pokrúti hlavou. „Naozaj si si to myslel?" Opýta sa ma a ja prikývnem. Usmeje sa a nahne sa ku mne. Pobozká ma a potom sa odtiahne. Pokrúti hlavou a znovu sa rozosmeje. Mykne mi kútikmi úst a tak len pokrútim hlavou. „Ale máš pravdu, muselo to vyzerať zvláštne." Postaví sa a odíde do kuchyne. Skryjem si tvár do dlaní a sám nad sebou sa uškrniem. Zazvoní zvonček a Michelle ide otvoriť. Nevnímam nič, čo sa okolo mňa deje, až kým Michelle neskríkne moje meno. Otočím sa a uvidím ju s listom v ruke. Zakrýva si ústa, oči doširoka otvorené. „Čo je?" Spýtam sa a podídem ku nej. Podá mi list a ja sa začítam. „Schválili to." Šepnem a pozriem sa na ňu. „Mám strach." Šepne ona. „Schválili to." Poviem nahlas a ona sa doširoka usmeje. Objíme ma. „Finn bude náš." Poviem a stále tomu neverím. Smútok z toho, že Michelle nie je tehotná náhle opadol. „Bude náš." Poviem znovu a odtiahnem sa. Zadívam sa na ňu a ona sa doširoka usmeje. „Bude náš." Zopakuje.
„Takže sa tam nemusím vrátiť?" Opýta sa Finn. Pokrútim hlavou. „Nikdy?" Položí mi ďalšiu otázku. Znovu pokrútim hlavou. Nadšene sa na mňa zadíva. „A zostanem s tebou?" Prikývnem. „Navždy?" Znovu prikývnem s úsmevom a on sa tiež usmeje. Zadívam sa na pani Soarsovú a tá sa tvári viac ako len šťastne. Odrazu ma objíme. „Ste dobrý muž, pán Montgomery." Povie a ja sa usmejem. Prikývne. „Practe sa. Skôr než sa rozplačem." Vezmem Finna na ruky a tiež jeho veci. Usadíme sa do auta a vyrazíme domov. Spravili sme s Michelle menšiu oslavu. Teda prídu Alex s Joshom, Matt s Abs a na moje veľké šťastie Michelle pozvala aj Marcy. Oznámila mi to tesne pred tým, než som odišiel po Finna. A samozrejme Toby. Ten tam nesmie chýbať. Zastavíme pred domom a vystúpime. Vezmem jeho tašku a spoločne vyrazíme dovnútra. „Michelle!" Zvolá Finn a rozbehne sa ku nej. „Ahoj zlatíčko." Usmeje sa a čupne si. Nastane veľké objímanie. Tvárim sa šťastne kvôli Finnovi, ale Marcyna prítomnosť ma škrie. Zdvihnem sa a odídem do kuchyne. Josh príde za mnou. „Pozri, ani ja na nie som nadšený, že tu je, ale skús sa správať normálne." Povie a šťuchne do mňa lakťom. „To to tak vidno?" Pozriem sa na neho a on sa uškrnie. Prikývne. „Michelle mi to robí naschvál." Zavrčím. „Aj Matt tu je." Povie. „Dobre, ale ona je s Mattom za dobre, alebo nie?" Započujem za mnou tiché odkašľanie a stuhnem. Josh sa spamätá prvý a obzrie sa. „Abby." Povie a falošne sa zasmeje. „Čo je medzi Mattom a Michelle?" Opýta sa na rovinu. Kurva. Pozriem sa na ňu aj ja. „Nič. Čo by medzi nimi malo byť?" Opýtam sa. Zamračí sa na mňa. „Lucas." Povie varovným hlasom. „Naozaj nič. Dáš si niečo?" Opýtam sa a posuniem smerom ku nej chipsy. Otočí sa na päte a odíde z kuchyne. Vydýchnem si. „Takže to nevie." Prehovorí Josh. „Nie. A pre jej dobro by to ani nemala vedieť." Zasmeje sa. „Keď si to zvládol ty, zvládne to aj ona." Vyhlási. „Lenže Abby je žena." Fľochnem na neho a to ho znovu rozosmeje. „Tak poď, kamarát. A buď dobrý." Vrátime sa teda do obývačky. „Samozrejme. Princezná potrebuje pozornosť." Prehovorí Alex a pritom sa veľmi škaredo pozerá na Abby. Ja s Joshom sa zasmejeme a ak by pohľady zabíjali, tak som mŕtvy hneď trikrát. Matt, Michelle a Abby ma doslova prepália. „Okej, čo sa deje?" Opýtam sa pobavene. „Ale nič. Slečinka si zmyslela, že-" Abby skočí do reči Matt. „Abs!" Neveriacky sa na ňu pozrie. Abby sa zhlboka nadýchne a zhrabne svoju kabelku. „Zrejme už tu nie som vítaná." Prednesie s falošným úsmevom. Postaví sa a obíde ma. „Abby!" Zvolá za ňou Matt a postaví sa. „Radšej ju nechaj." Poviem a zamračím sa na Alex. „A teba čaká vysvetľovanie." Poviem a vyberiem sa von za Abby. „Abs! Stoj!" Oľutujem voľby nezobrať si žiadnu bundu po piatich sekundách. „Abby!" Dobehnem ju a uvidím jej uslzenú tvár. „Čo sa tam stalo?" Opýtam sa a zatarasím jej cestu. „Ja som sa len chcela porozprávať s Mattom a Alex na mňa vyletela a ja netuším prečo ma všetci všade nenávidia..." Rozplače sa ešte viac. „To nie je pravda, okej? Michelle s Mattom ťa majú radi." Pokrúti hlavou. „Videl si, ako sa na mňa pozrel? Preboha. Viac znechutenia už do toho pohľadu dať nemohol." Vzlykne. „To nebolo znechutenie. Bol len šokovaný. Ver mi, poznám ho lepšie ako seba." Zasmejem sa. „Tak prečo tu nie je on, ale ty?" Opýta sa a pozrie sa mi do očí. „Pretože by to nedopadlo dobre, ak by za tebou šiel on. Ver mi." Zasmejem sa. „Poď sem." Objímem ju. Chvíľu váha, no napokon mi objatie obetuje. „V pohode?" Opýtam sa. „Uhm." Započujem a tak sa odtiahnem. „Tak ideme naspäť?" Opýtam sa s úsmevom. „Myslím, že radšej pôjdem domov." Povie a utrie si slzy. „Abs, no tak. Alex len žiarli. Nič viac." Pokrúti hlavou. „Nie. Idem." Povzdychnem si. „Naozaj. Bež." Drgne do mňa a usmeje sa. „Choď." Znovu ma postrčí smerom ku domu. „Tak fajn." Poviem napokon. „Už choď." Zasmeje sa a ja sa pousmejem. Otočím sa a vojdem naspäť dnu. Všetci sa na mňa pozrú. Zabuchnem dvere a zahľadím sa na Alex. Všetci mlčia. Predpokladám, že to tak bolo aj kým som bol preč. „O čo ti ide?" Opýtam sa Alex. Pokrúti hlavou a zadíva sa na svoje ruky. „Alex." Oslovím ju a ona ku mne vzhliadne. „Správa sa ako rozmaznané decko." Zavrčí na mňa. „Ona alebo ty?" Opýtam sa. Zamračí sa. „Ja?" Opýta sa prudko. „Ja?" Zvýši hlas. „Áno, ty. Alex, netušíš, čím si v živote prešla. To dievča si prešlo peklom, tak ju láskavo nechaj na pokoji." Prehovorím pokojne. „Lucas." Ozve sa Josh. Pozriem sa na neho a on sa mračí. „Prepáč, Josh, ale je to tak. Ja chápem, že na ňu žiarliš, Alex, alebo možno tebou hýbu tehotenské hormóny, alebo čo. Ale Abby to v živote nemá ľahké, tak jej to prosím nesťažuj ešte viac." Alex zvesí hlavu. Odrazu sa rozplače a Michelle ju objíme. Povzdychnem si a odídem si naliať pohárik whisky do kuchyne. „Fajn príhovor." Ozve sa afektovaný hlas. Prekrútim očami a nalejem si radšej ešte viac. „Nie naozaj. To by som od teba nečakala." Hodím pohárik do seba. „Áno. A vieš prečo? Pretože ma nepoznáš." Otočím sa ku nej a ona sa prisladko usmeje. „Nie si jediný, kto sa zmenil, Lucas. Ani ty nepoznáš mňa." Zamračím sa. „Len zneužívaš Michelle. Ale hádaj čo, ja ti to nedovolím." Znovu sa usmeje a pristúpi ku mne. „Skús to." Zašepká a odtiahne sa. Otočí sa a odkráča naspäť do obývačky. Nalejem si ešte jeden pohárik a vypijem ho na ex. Vrátim fľašku. „Prečo teta Abby odišla?" Započujem anjelský hlások. Usmejem sa a otočím sa. „To pochopíš, keď budeš väčší." Zamyslene sa na mňa zadíva. „Taký?" Natiahne ruku do vzduchu. „Presne. A keď o toľko vyrastieš, tak to pochopíš." Usmejem sa znovu. „Super." Povie nadšene. „Nie si unavený?" Spýtam sa a on prikývne. „Tak poď superhrdina." Zdvihnem ho na ruky. Finn sa v izbe prezlečie, umyje a ľahne si do postele. „A Abby sa vráti?" Spýta sa. „Určite áno. Už len kvôli tebe určite príde." Odpoviem s úsmevom. S úsmevom na tvári zaspí. Ja len sedím a dívam sa na neho. „Všetci už odišli." Započuje hlas Michelle. Pozriem sa na ňu a na jej smutný výraz. Podíde ku mne a posadí sa vedľa. „Čo Abby?" Opýta sa. „Bude v pohode." Poviem. „Okej. To je dobre." Povie. Položí si hlavu na moje plece. „Alex mi sľúbila, že sa jej ospravedlní." Prehovorí. „Okej." Odpoviem stroho. „Nehnevaj sa na mňa." Šepne. Odtiahne sa a zadíva sa na mňa. „Hnevám sa." Vyhlásim. Postavím sa a podídem ku dverám. Otočím sa a počkám na ňu. Pobozká Finna na čelo a potom vyjde za mnou. „Kde je Toby?" Opýtam sa. „Už si šiel ľahnúť." Povie. Pobozkám ju a ona chvíľu prekvapene stojí. „Toto nevyzerá ako hnev." Povie pobavene. Uškrniem sa a potiahnem ju za ruku do izby.
„Tak fajn. Finn je v škôlke a ja mám dnes deň voľna." Zvalím sa na gauč a Michelle sa na mňa usmeje. „Nazoaj?" Spýta sa a ani sa nesnaží skryť nadšenie v hlase. Usmejem sa aj ja a ona si prisadne. „Som taká šťastná." Šepne a pritúli sa ku mne. Objímem ju a pobozkám do vlasov. „Aj ja." Tiež zašepkám, pretože nechcem ničiť tento moment. Chcem ho zastaviť, navždy si ho zapamätať. Zavriem oči a mimovoľne sa usmejem. V tom zazvoní zvonček a ja sa strhnem. „Idem tam." Poviem a postavím sa. Otvorím dvere a uvidím nášho poštára. Podá mi obálky a strčí do ruky papier na podpísanie. Vezmem si od neho ešte pero a podpíšem to. Bez slova mi to vezme z rúk a odíde. Asi nemá práve najlepší deň. Myknem nad tým plecom a zabuchnem dvere. Otvorím obálku. Pozvánka? Na čo? Otvorím pozvánku a takmer prestanem dýchať. „Čo to je?" Spýta sa Michelle. „Ale nič. Blbosť z práce." Odpoviem a preglgnem. Vybehnem po schodoch a zavriem sa v kancelárii. Nie. To nie je možné. Nemôže byť. Znovu sa pozriem na tú pozvánku a uistím sa, že som to dobre prečítal. Áno. Kurva. Takže otec Michelle sa bude ženiť. Kurva. „Lucas?" Ani som si nevšimol, kedy vošla dnu. „Hm?" Usmejem sa a schovám pozvánku. „Niečo vážne?" Spýta sa s úsmevom. „Hm. Ani nie." Odpoviem. „Fajn. Tak čo je dnes v pláne?" Pokrútim hlavou, že neviem a ona sa usmeje. „Tak môžeme ísť niekam von na obed. Hm?" Prikývnem. „Dobre. Tak sa idem obliecť." Znovu len prikývnem. Vyjde von a ja sa znovu pozriem na tú pozvánku. Kurva. Hodím ho do šuflíku v mojom stole a tiež sa idem obliecť.
Trochu drámy nezaškodí, však nie? Haha :D A dúfam že ma veľmi nezabijete ale je tam Finn! No tak! :D Tak dúfam teda, že sa časť páčila :3 Ľúbim vás <3
