„Ten návrh bol super, Lucas. Len tak ďalej." Povie mi Vesley na konci schôdze a potľapká ma po pleci. Usmejem sa a vyrazím ku svojej kancelárii. „Niečo nové?" Opýtam sa Sophii a keď si všimnem jej pohľad zastanem. Pozrie sa niekam za mňa a tak sa otočím. V kresle sedí Michelle. Prekvapene sa na ňu zadívam. Ona na mňa odhodlane hľadí. „Poď." Poviem napokon a zvedavo sa pozriem na Sophiu. Ona mykne plecami, že nevie. Vojdeme do kancelárie a ja zavriem dvere. „Posaď sa." Poviem jej a ona sa posadí. „Takže, o čo ide?" Opýtam sa a posadím sa na svoju stoličku. „Chcem tvoj podpis na žiadosti o rozvod." Povie odhodlane. Zatnem zuby a počkám, kým sa na mňa pozrie. Keď neodpovedám, zdvihne svoj pohľad. „Hneď." Dodá. „Si jediná, kto verí, že som ťa podviedol." Poviem. „Neverí tomu ani tvoja matka. A tá ma ešte väčší dôvod nenávidieť ma, pretože som ublížil jej dcére. Lenže ona vie, že by som ti vedome nikdy neublížil. Tebe nie." Michelle si povzdychne. „Rozhodla som sa. Proste ten blbý papier podpíš." Vytiahne žiadosť a dá mi ju na stôl. Pocítim pálenie v hrude, štípanie v očiach a hrdlo sa mi úplne stiahne. Opriem sa a stečie mi slza. Rýchlo si ju zotriem, no hneď za ňou prichádza ďalšia. „Odíď." Vyderiem zo seba a v tom pocítim na sebe jej pohľad. Otočím sa a zadívam sa von oknom. „Lucas-" Pokrútim hlavou. „Odíď prosím." Šepnem a tvár si schovám do dlaní. Presne kvôli tomuto pocitu som sa na nikoho nikdy nechcel naviazať. Započujem kroky a o chvíľu pocítim jej ruku na mojom ramene. „Choď preč, Michelle." Poviem a vytrhnem sa jej. „Zmizni! Vypadni! Choď!" Okríknem ju. Zostane prekvapene stáť. „No čo? Páči sa ti pozerať sa na mňa, ako trpím? Toto ti vyhovuje?!" Uvedomujem si, že by som na ňu nemal kričať, ale nedokážem to. Je mi jasné, že sa nedokáže ani pohnúť. „Kurva." Vydýchnem a snažím sa upokojiť. Pozriem sa na ňu a jej stekajú slzy po tvári. „Prečo plačeš?" Opýtam sa jej trochu pokojnejšie. „Pretože-" Preglgne a zotrie si slzy. „Pretože som nám obom ublížila." Hlesne. Srdce mi vynechá zopár úderov. „A pretože som hlúpa blbá hus a pretože som stratila takmer mesiac života kvôli klamstvu." Chvíľu sa na ňu váhavo dívam. „Môžeš ma prosím objať, pretože o chvíľu skolabujem." Povie a ja ku nej podídem. Ona okolo mňa obmotá ruky a ja ju opatrne objímem. „Prepáč mi to. Pochopím, ak ma teraz budeš nenávidieť a ak to dokonca aj podpíšeš." Odtiahne sa odo mňa. „Ja nechápem." Poviem a ona sklopí zrak. „Ja-došlo mi to. Došlo mi, že mi Marcy klamala." Pozrie sa na mňa. „Nenávidím sa. Prepáč mi to, prosím. Odpusť mi to. Ja sa tak veľmi hanbím." Bez slova sa na ňu dívam. „Bol za mnou aj Matt, no nechcela som veriť ani jemu, no teraz mi to už všetko dáva význam. Bože, všetko som pokazila. Úplne všetko. Povedz už niečo." Hlesne. „Veríš mi?" Opýtam sa napokon. „Verím." Prikývne. „Takže prišla si sem rozhodnutá, že sa so mnou chceš rozviesť?" Položím ďalšiu otázku. „Nie si chalan, ktorý by plakal pre nič. To mi došlo už veľmi dávno. A tiež viem, že si sa zmenil. A aj keby si ma podviedol, nezatĺkal by si to. Verím ti. A tiež pochopím, ak so mnou už nič nebudeš chcieť mať. Pretože ja by som bola na teba veľmi nahnevaná, ak by to bolo opačne a asi by som ťa zabila. A taktiež cítim tú priepasť medzi nami, ktorú som vytvorila a viem, že o jedno prepáč nezaplní. Ale nechcem, aby si sa mi vzdiali ešte viac, pretože ťa veľmi milujem a viem, že ti môžem dôverovať. Lenže to prišlo dosť neskoro a jednoducho-nechcem o teba prísť. Neopúšťaj ma prosím." Ukončí svoj monológ a mnou zmietajú rôzne emócie. Na jednej strane by som jej hneď všetko odpustil, ale som nahnevaný. Neverila mi. Len tam stojím a dívam sa na ňu. „Hneváš sa." Povie. Prikývnem a ona odvráti zrak. „Čo s nami teraz bude?" Opýta sa, no nepozrie sa na mňa. „Eh-navrhujem ísť na to pomaly." Zdvihne ku mne pohľad a po chvíli prikývne. „Dobre, fajn." Ozve sa a slabo sa usmeje. „Tak, uh, asi pôjdem." Ukáže na dvere. „Hej." Prikývnem. „Bože, to je trápne." Zasmeje sa a zhrabne svoju kabelku. „Tak trochu." Pousmejem sa a obídem stôl. Ona chytí kľučku, no pred tým, než otvorí, pozrie sa na mňa. Tie jej veľké oči sa vpijú do mojich. Usmeje sa a zahryzne si do pery. Chvíľu tam stojí, akoby chcela, aby som jej neodolal. No ja som priveľmi nahnevaný. Otočím sa a započujem zabuchnutie dverí.
