„Potrebujem zájsť za mamou." Oznámi mi Michelle. „Mám ísť s tebou?" Opýtam sa. „Nie. Kľudne zostaň doma. Nebudem dlho." Usmeje sa a podíde ku mne. Pobozká ma na líce a v tej istej chvíli niekto zazvoní. Nadvihne obočie, no ja len myknem plecami, že neviem, kto prišiel. Otvorí teda dvere. „Mami." Povie natešene. Presné načasovanie. Postavím sa teda z gauču a podídem ku nim. „Lucas, zlatíčko." Usmeje sa na mňa a objíme ma. „Zdravím." Pozdravím sa aj s Chipom a obaja vojdú dnu. „Kávu?" Opýtam sa, keď sa usadia. „Ja si dám." Prikývne Ella. Chip len pokrúti hlavou. Odpracem sa do kuchyne a prichystám šálky. Nechám zovrieť vodu a zadívam sa von oknom. Napokon zalejem kávu a odnesiem to ku nim. „Vlastne som ku vám práve chcela ísť. Chcela som sa s tebou porozprávať." Povie Michelle a usmeje sa. „Osamote." Dodá a nesmelo sa pozrie na mňa a na Chipa. „Môžeš mi ukázať ten váš bazén." Navrhne Chip. Len prikývnem a spraceme sa von. Nastane ticho. Chip sa len obzerá po záhrade. „Eh-nechceš pivo alebo niečo?" Opýtam sa. „Hej. To by bolo fajn." Usmeje sa. Vleziem naspäť dnu do zadnej obývačky a vytiahnem odtiaľ pivo. Veľmi nechcem počúvať ich rozhovor, no nejako sa to nedá. „A myslíš, že to zvládneš?" Opýta sa El Michelle. „Samozrejme, že to zvládnem." Odvetí Michelle a ja sa snažím konať rýchlejšie. „A čo ak náhodou znovu potratíš? Znovu sa zrútiš a všetkých od seba odstrčíš?" Ozve sa znovu El. „Nie mami. Teraz viem, že Lucas je tu pre mňa. Že všetci tu sú pre mňa." Odvrkne Michelle očividne nespokojná z reakciu jej mami. „A vtedy si to nebodaj nevedela?" Opýta sa jej mama podráždene. „Vtedy to bolo iné. Stále sme sa s Lucasom tak trochu spoznávali a nadobúdali medzi sebou dôveru." Odrazu sa nedokážem pohnúť. Ona mi neverila? „A ku tomu, smútila som za Edom." Dodá. Prečo mi neverila? Prečo mi nedôverovala. „Spoznávali sa? Poznala si ho dokonalo. A aj poznáš. Michelle, v tebe sa vtedy čosi zlomilo a zlomí sa to zas, pretože tomu nedávaš dostatok času." Konečne sa vytrepem von a nasadím svoju starú známu masku. Podám pivo Chipovi a ten ho s úsmevom prijme. Chip sa ma niečo opýta a tak potrasiem hlavou. „Čože?" Opýtam sa. „Pýtal som sa, že ako sa tu-" Nedopovie to, pretože sa ozve krik Michelle. Obaja sa na seba pozrieme. Chip má v očiach obavy. Ja zrejme nič, keďže mám svoju masku, no tiež cítim obavy. Vojdeme naspäť dnu a práve v tej chvíli dá El Michelle facku. Pozrie sa na mňa a potom sa zvrtne na päte. Vyjde von a Chip sa pohne za ňou. Zamrmle ešte nejaké ospravedlnenie a zavrie za sebou dvere. Michelle ku mne stojí chrbtom, no nehýbe sa. Podídem ku nej a jemne ju chytím za ruku. Prudko sa otočí a privinie sa ku mne. Tiež ju objímem a zacítim, ako mi jej slzy zmáčajú tričko. „Čo ak má pravdu?" Vzlykne. „Čo ak to nezvládnem?" Pohladím ju po vlasoch. Netuším, čo povedať. Odtiahnem sa od nej a zadívam sa do jej uslzenej tváre. „No tak. Spolu zvládneme všetko na svete. Len mi musíš dôverovať." Prikývne a utrie si slzy. „Prepáč mi to." Šepne. Veľmi rád by som jej povedal, že nemám čo prepáčiť, ale to by som klamal. A tak radšej mlčím. Pozrie mi do očí s úmyslom odhadnúť, na čo myslím. „Prepáč." Povie znovu a pohladí ma po líci. „Idem si vybaviť nejaké veci do práce. Ak budeš niečo potrebovať, tak som v pracovni." Prednesiem a jej ruka dopadne vedľa jej tela. Smutne sa na mňa zadíva. No to nepomôže. Ranila ma. Nechcem znieť, ako nejaký sráč, ale je to tak. Vybehnem po schodoch a zavriem sa v pracovni. Chvíľu tam len stojím a keď ma to začne zožierať ešte viac, tak si sadnem za počítač a naozaj začnem pracovať.
„Takže navrhujem, aby sme-" Ozve sa klopanie na dverách zasadačky. Sophia strčí hlavu dnu a ospravedlňujúco sa na mňa usmeje. „Prepáčte, že vyrušujem, ale je to veľmi súrne." Povie. Áno, ako vždy. Ospravedlním sa ľuďom v miestnosti a vyjdem za ňou. „Čo je znovu také dôležité?" Zavrčím na ňu. „Ja." Ozve sa Joshov hlas. Otočím hlavu a prekvapene nadvihnem obočie. „Ale čo?" Uškrniem sa. Slabo sa pousmeje. Podáme si ruky. „A to si nemohol počkať, kým mi skončí meeting?" Opýtam sa. „Mohol. Ale nechce sa mi." Mykne plecom. „Fajn. Tak poď." Kývnem hlavou ku mojej kancelárie. Zavriem za nami dvere a zadívam sa na neho. „Niečo s Alex?" Opýtam sa a usadím sa na svoju stoličku. Posadí sa predo mňa a zavrtí hlavou. „Nie. Alex nie." Povie zvláštnym tónom hlasom. „Tak potom?" Opýtam sa, aj keď už tuším kam mieri. „Michelle." Povie a čaká na moju reakciu. Trafil som. „A čo je s ňou?" Opýtam sa. Zamračí sa. „Čo sa medzi vami stalo?" Opýta sa ma. Uvažujem, či mu naozaj môžem veriť. Obľúbil som si ho, to áno. Ale až tak, aby som sa mu zveroval s mojim milostným vzťahom? A k tomu, všetko môže vykecať Michelle. „Nemám chuť to riešiť." Poviem napokon. „Lepšie povedané, nemáš chuť to riešiť so mnou." Povie pohŕdavo a odvráti zrak. „O to tu nejde." Odpoviem pokojne. „A o čo tu ide?" Opýta sa, no stále sa tvári, že stena mojej kancelárie je zaujímavejšia. „Si najlepší kamarát Michelle, nie môj. Alebo sa mýlim?" Pozrie sa na mňa a chvíľu uvažuje. „Nič jej nepoviem, ak ti ide o to." Prehovorí po chvíli a skúmavo sa na mňa zadíva. Povzdychnem si. Tentoraz odvrátim zrak ja. „Lucas, čo sa sakra stalo? Myslel som, že už ste v pohode. Boli ste." Opriem sa o stoličku a zavriem oči. „Boli." Poviem. „Lenže som sa dozvedel niečo, čo by som radšej nevedel." Dokonalo si predstavím jeho prekvapenú tvár. Pozriem sa na neho. „Ona-" Zhlboka sa nadýchnem a dúfam, že nebudem znieť ako padavka. „Ona mi neverila. Nedôverovala mi." Dostanem zo seba napokon. Mykne mu kútikmi úst. „Ak nedôverovala tebe, tak komu potom?" Opýta sa pobavene a predkloní sa. „Povedala to. Sama to povedala." Josh prekrúti očami. „Povedala to tebe?" Opýta a ja pokrútim hlavou. „Nie priamo mne. Ale počul som, ako to hovorí. Vravela to Elle." Tentoraz si povzdychne on. „Len si nechce pripustiť, že zlyhala. Na plnej čiare." Zadívam sa mu do očí. „To je dosť pochabý dôvod na to, aby klamala o niečom takom." Prehovorím a sám započujem vo vlastnom hlase hnev. „Vieš aká je." Povie a postaví sa. „Porozmýšľaj nad tým. A hlavne sa s ňou porozprávaj." Otočí sa a odíde. A mne nasadí chrobáka do hlavy.
