Výlet v Paríži
„Vediem Michelle!" Zvolá Lauren. Pozriem sa na ňu a kútiky úst sa mi zdvihnú do úsmevu. Obe sa usadia. Oli rozkúti fľašu a hra sa začne. Po troch či štyroch kolách fľaša padne na Michelle. Hodím do seba ďalší pohárik vodky a zadívam sa na ňu. Rozkrúti fľašu a mne sa stiahne žalúdok. Kurva. Padlo to na mňa. Pousmejem sa, obliznem si pery a nahnem sa. „Tak poď princezná." Zapradiem a pobozkám ju. Najskôr mi to príde, akoby som bozkával hocijaké dievča. No potom to príde. Nepáči sa mi to. Teda páči, veľmi. A to sa mi na tom nepáči. Ľudia okolo začnú odratúvať desať sekúnd. Takmer automaticky zodvihnem ruku a pohladím ju po líci. Prehĺbim náš bozk a ani sa nenazdám a započujem hlasné nula. Ihneď sa odtiahnem, pretože ešte sekundu dlhšie a už by som sa nedokázal tak jednoducho odtiahnuť. Posadím sa naspäť a znovu do seba nalejem nejaký alkohol. Zachytím Oliho podozrievavý pohľad, no nechám to tak. O chvíľu na mňa znovu padne fľaša a tentoraz sa mám bozkávať so Shelby. Najhoršie na tom je, že mi to príde až nechutné. Fľaša sa znovu roztočí a padne na Olivera. Ten sa uškrnie a zatočí ňou. Keď to padne na Michelle, usmejem sa. Ona to nespraví, pomyslím si. Opak je pravdou. Nahne sa ku nemu a ich pery sa spoja. Zamrazí ma až kdesi v žalúdku a myseľ mi ovládne nepochopiteľný hnev. Odtiahnu sa a Michelle sa pozrie na mňa. Nasrato sa postavím a podídem ku nej. „Ideme." Poviem rázne. „Počkaj. Teraz to začala byť zábava." Začne protestovať, no ja o tom nechcem ani počuť. Chytím ju za lakeť a vytiahnem na nohy. „Lucas nežiarli tak." Ozve sa Lauren. Ja nežiarlim!!! Prešpikujem ju pohľadom a pohnem sa smerom von. „Ale, ale. Už odchádzate? Aká škoda." Stuhnem. „Odpáľ Marcus." Poviem chladne. „Čo ti je?" Spýta sa ma Michelle, keď vyjdeme von. „Nič." Odseknem. „Tak prečo sme odišli?" Položí mi ďalšiu otázku. „Pretože ťa opili." Poviem, hoci som sám o dosť viac opitý „Nie som opitá." Povie a ja sa na ňu pobavene pozriem. „Ak by si bola triezva nebozkávala by si sa s Oliverom." Poviem. „Ani s tebou." Uškrniem sa. „To je fakt. Myslel som si, že si triezva. Teda, že nie si opitá." Nadvihne obočie. „Aby som ťa za triezva bozkávala?" Zasmeje sa. „Poď." Podám jej ruku. „Pešo? Veď mi odpadnú nohy." Len sa uškrniem. „Tak sa vyzuj." Prekrúti očami, no vyrazí.
„Už nikdy ma nedonútiš ísť takú diaľku v lodičkách." Ozve sa keď dorazíme na našu izbu. „No keď myslíš." Zvalím sa na posteľ a ona sa ku mne pripojí. „Máme za sebou už druhý bozk." Uškrniem sa. „Teraz môžeš porovnať mňa a Eda." Pozriem sa na ňu. „No tak kto sa bozkáva lepšie?" Na chvíľu sa zamyslí. „Ty." Prekvapene sa na ňu zadívam. Netuším prečo, ale neuveriteľne ma to poteší. „Nemyslel som, že si to tak ľahko priznáš. Asi ťa budem opíjať častejšie." Poviem rýchlo nejakú blbosť. Ona sa posadí a oprie sa o stĺp postele. Potom sa pozrie na mňa. Po všetkých štyroch prejdem ku nej a ľahnem si na jej nohy. Ona sa začne hrať s mojimi vlasmi. Neuveriteľne rýchlo sa mi podarí zaspať. „Lucas. Vstaň." Započujem. „Lucas." Povie už nahlas až mnou mykne. Rozlepím oči. „Zaspal si." Usmeje sa. „No a?" Poviem miernie zachrípnuto. „Na mne." Uškrniem sa. „No a?" Zopakujem. O chvíľu mi zodvihne hlavu a ja si ju položím vedľa. Postaví sa a podíde ku skrini. Začne sa prezliekať a ja nedokážem odvrátiť zrak. Viem, že by som nemal. Ale veď spodné prádlo si nechala, takže to je v pohode. Znovu si ľahne a ja ju objímem. Zavriem oči a snažím sa znovu zaspať. „Si až príliš prítulný, keď si opitý." Povie pobavene. Nijako na to nereagujem. „Nechceš sa prezliecť?" Opýta sa a ja pokrútim hlavou.. „Tak dobrú." Povie a zhasne lampičku. „Dobrú princezná." Prehovorím s vedomím, že sa mi páči oslovovať ju takto.
Ráno sa zobudím a v hlave mi treští. Počujem tiecť vodu, takže Michelle sa pravdepodobne sprchuje. Opatrne sa posadím a v hlave sa mi začnú vynárať sekané obrazy zo včerajška. Počkať, počkať, počkať. Bozkával som sa s Michelle? Preboha. Nie, počkať. Hrali sme fľašu. Alebo nie? Pokrútim hlavou, no to som robiť nemal. Postavím sa, že si pohľadám niečo na bolesť hlavy, no ani to som robiť nemal. Som tak mimo, že si ani nevšimnem, že Michelle sa už dosprchovala. Dokonca aj vyšla z kúpeľne. „Dobré ránko." Pozdraví ma. Zmôžem sa len na: „Hm." Chytím sa za hlavu, akoby mi to mohlo pomôcť. Veď toho toľko nepil. Alebo? Zrejme som vyšiel z cviku. „Asi si to včera prehnal." Zasmeje sa a znovu zmizne v kúpeľni. Ja sa ani nepohnem. „Prosím povedz, že tu máme nejaké prášky." Poviem zúfalo, keď vyjde z kúpeľne. Niekam odbehne a vráti sa s tabletkou a pohárom vody v ruke. Podá mi to a tiež sa posadí na posteľ. „Bože ja ťa milujem." Poviem a až po chvíli si uvedomím význam mojich slov. Veď to nemyslím naozaj. Alebo? Nie. Nie. Určite nie. To mám z tej opice. „Mňa miluje každý." Našpúli pery a ja sa pousmejem. Zlaté. „Mám otázku." Prehovorím, pretože mi to nedá. „Ja len či sa mi to len snívalo alebo sme sa včera bozkávali." Pokrúti hlavou. „Bohužiaľ, nesnívalo sa ti to. A bozkával si sa s ešte jednou babou." To fakt? „Na to si nespomínam už vôbec." Odložím pohár na nočný stolík. „Kurva, prečo som ja toľko pil?" Znovu si ľahnem. „Pospi si ešte." Postaví sa z postele. „A ty ideš kam?" Chytím ju za ruku „Ja sa idem prejsť po tomto nádhernom meste." Povie a jemne mi ťukne po nose. „Nechoď. Zostaň tu so mnou." Odujem spodnú peru, spravím psie oči a prudko ju potiahnem za ruku. Spadne na posteľ a zasmeje sa. „Chcem tam ísť, kým sa tam nenahrnie kopa turistov. Takže ma pusti." Nič nepoviem, len ju objímem. „Lucas pusti ma." Pokrútim hlavou a nedokážem zabrániť úsmevu. „Tak sa aspoň posuň." Pohnem sa na druhú stranu postele a znovu ju objímem. O chvíľu znovu zaspím s nie veľmi chceným úsmevom na perách.
