„Prepáč mami." Zasmejem sa a pozriem sa na Matta. „Ani neviete ako sa hanbím." Povie a uchechtne sa. „Za všetko môže Lucas." Ukáže na mňa prstom. Uškrniem sa a vezmem si kus chleba. Matt si vezme tiež. Mama sa na mňa díva a Matt preskakuje pohľadom zo mňa na ňu. „Nechám vás?" Opýta sa a mama prikývne. Postaví sa a odíde. „Čo som spravil?" Opýtam sa zhrozene. „Neprišla so mnou žiadna baba, však nie?" Pokrúti hlavou. „Včera si ma žiadal, aby som to nepovedala otcovi." Povie a ja uvidím v jej očiach slzy. „Nikdy si ma o to nežiadal, Lucas. Nikdy. Prečo teraz?" Opýta sa ma a stečie jej zopár sĺz. „Pretože už viac nechcem, aby bol zo mňa sklamaný. Vtedy som to robil hlavne kvôli vám." Prikývne a rozplače sa úplne. „Neplač." Postavím sa ku nej a objímem ju. „Je mi to ľúto, Lucas." Šepne a ja sa s úsmevom odtiahnem. „To skôr mne." Poviem a ona sa tiež slabo usmeje. Potom mi dá môj aj Mattov mobil. Vezmem tanier s chlebíkmi a vybehnem schodmi do mojej izby. Hodím Mattovi mobil a on si vezme chlieb. „Niečo dôležité?" Opýta sa a ja sa zaseknem. „Vraj som včera chcel, aby nič nepovedala otcovi." Zamračím sa a on prekvapene nadvihne obočie. Nič nepovie, len začne jesť ďalší chlieb.
Započujem buchnutie dverí a tak zbehnem dolu schodmi. „Ahoj láska." Usmejem sa a ona sa na mňa pozrie. Odrazu sa rozplače a ja rýchlo podídem ku nej. Objímem ju a ona zavzlyká. Po chvíli sa upokojí a pozrie sa na mňa. Utrie si slzy a chytí ma za ruku. Potiahne ma smerom do obývačky. „Teraz ti poviem niečo, čo sa Matt nesmie dozvedieť, je ti to jasné?" Premkne ma zlý pocit. „Michelle-" Pokrúti hlavou. „Nesmie sa to dozvedieť. Nie odo mňa, nie od teba. Je ti to jasné?" Napokon prikývnem. „Včera som sa veľmi dlho rozprávala s Abby a ja ani neviem ako to mám povedať." Odmlčí sa a znovu jej stečie slza. „Nevrátili sa preto, že jej otec dal výpoveď." Pozrie sa na mňa. „Oni ju znásilnili, Lucas." Zostanem na ňu civieť a netuším, čo jej mám povedať. „Kto oni?" Opýtam sa napokon. „Eh, jej bývalý priateľ aj s jeho najlepším kamarátom. Vraj ju dosť vydesilo, keď jej Matt povedal o tom dvojitom rande s najlepším kamarátom." Pokrútim hlavou a snažím sa to spracovať. „Ja som jej tam preplakala takmer dve hodiny. Chápeš? Ona mňa upokojovala, že už je v poriadku." Pobozkám ju na čelo a objímem ju. „Matt mi povedal, že ju má naozaj rád." Poviem a odtiahnem sa. Michelle sa usmeje. „Matt je dobrý chalan. Až na to, že na neho máš zlý vplyv." Udrie ma do pleca. „Volala mi tvoja mama." Dodá na vysvetlenie. „On ma vyprovokoval." Zamračím sa a ona sa zasmeje. „Si idiot." Pokrúti hlavou. „Si v poriadku?" Opýtam sa jej a ona prikývne. „Chúďatko Abs. Och, keby som tu v tej dobe tak mohla byť pre ňu." Zosmutnie znovu. „Si tu pre ňu teraz." Usmejem sa a utriem jej slzy. Nahne sa ku mne a pobozká ma. „A prečo ste sa zhulili?" Opýta sa ma Michelle. Očividne sa o tom už nechce rozprávať. „Pretože mi Matt povedal, že medzi nami dvoma som ja ten zodpovedný." Michelle sa usmeje. „Hanbím sa za seba." Skryje si tvár do rúk. „Bolo to sexy. Ak by som nezistil, že to bola stávka, tak by som ti prikývol." Poviem a ona sa na mňa pobavene pozrie. „No fuj." Uškrniem sa a pobozkám ju. „No po tej predohre doma..." Nedokončím vetu a zadívam sa jej do očí. Znovu zosmutnie a sklopí svoj pohľad. „Hej, Abs bude v pohode. Ak jej niečo prospeje, tak to bude Matt." Znovu ku mne zdvihne pohľad a slabo sa usmeje. Prikývne a potom sa ku mne pritúli. Pobozkám ju do vlasov a uvažujem, či dodržím svoj sľub. Snáď mu to Abby povie sama.
„Tak? Aký si mala víkend?" Opýtam sa Sophie, keď mi donesie kávu. Chvíľu sa na mňa díva a potom sa usmeje. „Výnimočne bol celkom dobrý." Povie a ja sa tiež usmejem. „Tak to som rád." Prikývne a zvrtne sa na odchod. Osamiem a opriem sa o stoličku. Zavriem oči a chvíľu len tak sedím. Odrazu sa znovu ozve Sophiin hlas a oznámi mi príchod klienta. Povzdychnem si a vydám sa pracovať. Ako to ja neznášam. Nechápem, ako to otec mohol zniesť. Po schôdzi sa zastavím pri Sophiinom stole. „Je niečo dnes poobede na pláne? Myslím tým, niečo súrne. Čo sa nedá zrušiť." Sophia sa uškrnie. „Prijímanie nových ľudí." Povie škodoradostne a ja zvesím hlavu. „Povedz mi, načo to je?" Zakňučím. „Pretože pani Beryová šla do dôchodku a pán Vesley potrebuje novú asistentku. A vy pri tom musíte byť." Prednesie. „Koľko sa ich na tú pozíciu nahlásilo?" Opýtam sa s nádejou skoršieho príchodu domov. Sophia sa pohrabe v nejakých papieroch. „Presne tridsaťsedem." Vytreštím na ňu oči. „A ja mám vybrať jednu. Úžasné. Zožeň mi čokoládu." Poviem a vojdem do svojej kancelárie. Načo ku tomu treba mňa? To si nevie vybrať sám nejakú schopnú asistentku? O chvíľu mi Sophia bez slova donesie čokoládovú tyčinku a znovu odíde. O chvíľu už sedím v miestnosti s Vesleym. Môj otec si ho veľmi vážil a ja netuším prečo. Vyzerá akoby celé dni nič nerobil, len sa napchával McDonaldom a KFC. Povzdychnem si a práve v tej chvíli vojde prvá uchádzačka. Začne rozprávať o svojich doterajších skúsenostiach a Sophia mi dá do ruky jej životopis. Tak to ide asi pol hodinu, keď za sebou máme prvú polovicu. „Tak čo, Lucas, páčila sa ti niektorá?" Opýta sa ma a ja sa uškrniem. „Tá prvá bola fajn." Odpoviem. „Pretože iba tú si vnímal." Povie s jemnou výčitkou v hlase. „Nie. Pretože len tá na mňa nezazerala." Odpoviem pokojne. „Si mladý." Mykne plecom a ja sa zasmejem. „Koho tam máme ďalšieho?" Obráti sa na Sophiu a tá mu podá ďalší životopis. „Abigail Roosveltová." Zašomre si popod fúzy Vesley. Obrátim hlavu a pozriem sa do toho životopisu. Vytreštím oči, keď uvidím fotku Abby. To si zo mňa robia kurva srandu. Preglgnem. Nakloním sa bližšie a prebehnem očami po jej životopise. „Nemyslím si, že bude vhodná." Poviem opatrne. On sa na mňa pozrie a zamračí sa. „Čo si s ňou mal?" Opýta sa ma vyčítavo. Tentoraz to neskrýva. Zodvihnem ruky do obranného gesta. „Nič. Prisahám." Poviem pobavene. „Môžem ju zavolať?" Opýta sa Sophia a ja prikývnem. O chvíľu Abby vojde dnu. Jej pohľad sa na mne zastaví dlhšie akoby mal, ale inak nedá najavo, že ma pozná. Pán Vesley sa jej začne pýtať rôzne otázky a ona odpovedá viac ako profesionálne. „Čo záväzky?" Opýta sa jej Vesley. „Momentálne žiadne." Odpovie a ani sa na mňa nepozrie. Zamračím sa. O chvíľu Abby odchádza. „Idem na záchod." Poviem a vyjdem z miestnosti. Dobehnem ju a postavím sa jej do cesty. Odhodlane sa na mňa pozrie. „Prosíte si niečo?" Opýta sa ma. „Ako sa má Matt?" Opýtam sa jej a ona odvráti zrak. „Netuším o čom to hovoríte." Odpovie a obzrie sa. Zopár uchádzačok sa díva naším smerom. Chytím ju za lakeť a odvediem do jednej s prázdnych kancelárií. „Prečo si o tom klamala?" Opýtam sa jej. „Pretože to medzi nami nie je vážne, okej? Naozaj potrebujem túto prácu a nechcem aby mi v tom niečo stálo." Zamračím sa. „Matt je dobrý chalan." Poviem a ona prekrúti očami. „To ja viem. Ale potrebujem si nejako zaplatiť vysokú. Chýba mi už len jeden rok. A ak by som si mala vybrať medzi touto prácou a Mattom-" „Matt by si vybral teba." Skočím jej do reči. „Nepokaz mi to." Zaprosíka. „Neublíž Mattovi." Poviem tvrdo a ona si povzdychne. „A myslím, že by si sa mala poobzerať po inej práci." Prejdem ku dverám. „Lucas, prosím." Otočím sa ku nej a uvidím jej zúfalý výraz. „Potrebujem tie peniaze." Odvrátim zrak a povzdychnem si. „Ozveme sa ti." Prednesiem s úsmevom a vyjdem von.
