Kvôli mame, musím jej pomôcť, nemôžem ju vtom nechať samú. A kvôli Paulovi, nemôže zomrieť, nemôžem prísť o ďalšieho človeka, na ktorom mi tak veľmi záleží. To by som už nezvládla.
Zobudila som sa cela dolámaná. Včera som totiž zaspala na zemi pri skrini. Bolelí ma celý človek. Postavila som sa zo zeme a hneď mi ruky vystrelili ku krku. Neprijemne ma v ňom zabolelo.
(Pustite si pesničku)
Pozrela som na mobil bolo niečo cvhíľu po šiestej ráno. To som vážne spala od včera večera až do teraz ? No aj napriek tomu sa cítim ako by som nespala celý týždeň. Udalosti posledných dní ma celkom zmohli a niečo v mojom vnútri mi nahovára že to bol len začiatok. Zobrala som si oblečenie a kráčala do kúpeľne. Zhodila som zo seba všetky veci a hodila ich do koša na špinave prádlo. Vošla som do sprchy a pustila na seba horúcu vodu. Oprela som sa chrbtom a stenu a nechcela aby kvapky vody stekajúce od mojej hlavy až k nohám, odplavili všetko zlé. Všetky výčitky, všetky starosti, aby odplavili mňa. Zavrela som oči a premýšľa o tom akým smerom sa uberá môj život. No mám taky pocit, že nech sa akokoľvek snažím všetko dobré ma obchádza. Cítim ako sa mi každým dňom rozpadá môj život pred očami a ja sa tomu len prizerám, pretože nie som schopná s tým nič urobiť. Zatriasla som hlavou aby som tieto pochmúrne myšlienky odohnala a zatlačila ich niekde do úzadia. Nemôžem im podľahnúť, nemožem sa znovu dostať na to dno s ktorého je návrat skoro nemožný. Už by som to znovu nezvládla.
Keď sa mi podarilo tieto myšlienky úspešne uzamknúť, som vyšla zo sprchy a omotala okolo seba osušku. Vlasy som si prstami prečesala dozadu a kráčala k umývadlu. Pozrela som do zrkadla a nespoznávala samú seba. Bola som bledá, oči som mala opuchnuté stoľkého pľaču, podliaté krvou a pod očami som mala tmavé kruhy. No to ešte nebolo nič, keď mi oči skĺzly ku krku zalapa som po dychu. Na krku sa mi črtali modriny, ktoré svietili takmer všetkymi farbami. Dnes to vidím na šál. Umyla som si zuby a rozčesala som si vlasy. Nikdy som sa moc nemaľovala ale dnes budem mať na seba viac make-upu ako za celý život. Najprv som si dala trošku hrubšiu vrstvu, aby som dostala na tvár aspon trochu farby, pod oči som si dala corektor aby som prekryla tie tmavé kruhy. Nakoniec som to prešla jemnou vrstvou púdru. Bolo to o niečo lepsie ale aj tak som vyzerala ako zombie. Dala som si špirálu a linku na horné viečka. Keď som si vyfénovala vlasy, obliekla som si spodné prádlo. Dala som si úzke čierne rifle do ktorých som si zapravila čierne obyčajné tričko z dlhým rukávom.
Prešla som do uzby a zo skrine vyhrabala bordovú šatku a dva krát ju omotala okolo krku a nechala ju voľne padnúť na prsia. Pozrela som posledný krát do zrkadla, pozvdychla som si nad svojim odrazom a radšej odvrátila tvár. Prešla som do kuchyne kde som si spravila len zelený čaj, do žalúdka by som aj tak nič nedostala. Žalúdok som mala stiahnutý na veľkosť hrášku, už len s pomyslenia že dnes budem v jeho blízkosti. Netuším čo ma dnes čaká no určite to nebude nič príjemne.
*****
Do prace som dorazila okolo trištvrte na osem. Radšej som šla pešo, chcela som si prevetrať hlavu, ale moc mi to nepomohlo. Dnes už bola v práci aj Daisy, zaklopala som na Christianove dvere a vstúpila dnu. Pozrel sa mojím smerom a mne sa srdce hneď rozbúchalo o sto šesť. Telefonoval tak mi len naznačil nech sa posadím. Prešla som teda ku konferencnémi stolu, posadila sa zaň. Pozera som von oknom na ten krásny výhľad. Aké to musí byť večer ? Chcela by som to niekedy vidieť. Z myšlienok ma prerušili kroky smerujúce ku mne. Len som sa trahane nadýchla ale oči som nechala zapichnuté na stole. Sadol sa na stôl, vedela som, že ma prepaluje pohľadom. Zrazu som na brade ucítila dotyk jeho prstov. Z počiatku som sa bála, či mi chce ublížiť, ale on mi len jemne zdvihol hlavu tak aby som mu hľadela do očí. Rukou mi prešiel jemne cez líce a prameň vlasov mi zastrčil za ucho. Slastne som zavrela oči. Nebudem si klamat ale tieto jeho dotyky mi boli príjemne. Otvorila som oči a zahladela sa do tých jeho. Boli skutočne nádherné, nerozumiem prečo v nich videť vždy iba hnev a odmeranosť. No tento krat to bolo niečo iné. Neviem či sa mi to zdalo ale videla som v nich nehu, starosť ale čo ma prekvapilo najviac bol ten smútok. To je prvý krát čo na mňa pozerá s niakým príjemným pocitom. Ani som si kedy mi prešiel ku krku chytil šatku na mojom krku. Automaticky som položila ruku na tu jeho, čim som ho na moment zastavila. Nechcela som aby to videl aj keď je to jeho dielo. Pozrela som znovu na stôl. On jemne odstrčil moju ruku a už som len cítila ako mi kĺže po krku, až nakoniec môj krk ostal úplne odhalený. Jeho prsty sa zľahka dotkly citlivej pokožky na krku.
,,Bolí to ?" Zrazu prehovoril, čím prerušil to ticho medzi na nami. Vzhľiadla som opäť k nemu. V jeho očiach nebol ani náznak posmechu. Práve naopak bola tam len čista ľútosť, akoby ho naozaj mrzelo čo urobil. Ale bol tam aj hnev, no tento krát nie smerovaný na mňa ale na neho. Nerozumela som tomu v jednu chvíľu je arogantný, agresívny a namyslený a v tej ďalšej je milí, jemný a citlivý. Akoby v ňom prebívalo dve osoby a on sa nevedel rozhodnúť, ktorú z nich si vybrať.
,,Nie." Povedala som do ticha. Hľadel na mňa ako by chcel niečo povedať ale nebol si tým istý. Skrčil obočie, tal že sa mu medzi ním vytvorila vráska. Oblízol si pery ,,bože toto už nerob" pootvoril ústa no v tom ktosi zaklopal na dvere.
,,Pán Brown je tu pán Roger." Prehovorila Daisy. Ešte chvíľku na mňa hľadel, napokon postavil zo stola a otočil sa smerom k dverám.
,,Pošli ho ďalej." Christian prehovoril, ale po ľutosti a smútku už nebolo ani stopy. Nahradil ho opäť chlad. Otočil sa na mňa s ľadovými očami a s nečitateľným výrazom v očiach.
,,Daisy ti dá podklady, ktoré treba do zajtra vypracovať. Môžeš to vypracovať aj doma dnes ťa tu už nepotrebujem. Môžeš odísť." Dohovoril a odvrátil tvár ku stolu za ktorý sa posadil. Ešte chviľu som na neho hľadela, ale nakoniec som sklonila hlavu zo zmiešanými pocitmi a vidala sa ku dverám. Pozrela som posledný krát jeho smerom no on mi nevenoval žiadnu pozornosť, otočila som sa a zavrela dvere.
*****
Aj je tu ďalšia časť. Trochu neskoro ale ospravedlnujem sa mala som ju napisanu už poobede ale az do teraz so bola v praci tak hadam potesi aspon ze je dlhsia.
Som velmi rada pretoze pocet citatelov stupa aj ked pre inym to je nic ale ja som stastna za kazde jedno pozretie. Budem rada ak by boli aj nejake ohlasy ze ci ste s pribehom spokojny a ci vas bavi.
Dakujem a dobru noc 😘😍😍